Archív pre kategóriu ‘Liturgické čítanie’

Prvý list Solúnčanom − 1 Sol 1, 1-5. 8-10

Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu Otcovi a v Pánu Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj.
Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista.
Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom vyvolení, lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám.
Lebo od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achájsku, ale vaša viera v Boha sa stala známou na každom mieste, takže už nemusíme nič hovoriť. Veď oni sami rozprávajú o nás, ako sme k vám prišli a ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali z neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych; Ježiša, ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu.

Kniha žalmov − Ž 149, 1-2. 3-4. 5-6a+9b

Refrén: Pán, Boh, miluje svoj ľud. alebo Aleluja.
Spievajte Pánovi pieseň novú; *
jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.
Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, *
synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. R.
Nech oslavujú jeho meno tancom, *
nech mu hrajú na bubne a na citare.
Lebo Pán miluje svoj ľud *
a tichých venčí víťazstvom. R.
Nech svätí jasajú v sláve, *
nech sa veselia na svojich lôžkach.
Oslavu Boha nech majú na perách; *
všetkým jeho svätým to bude na slávu. R.

Evanjelium podľa Matúša − Mt 23, 13. 15-22

Aleluja, aleluja, aleluja.
Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.

Beda vám, slepí vodcovia!

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!
Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: ‚Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.‘ Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje?
Alebo: ‚Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.‘
Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje?
Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom; a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.“

Kniha proroka Izaiáša − Iz 66, 18-21

Toto hovorí Pán: „Ja poznám ich skutky aj ich myšlienky, prídem a zhromaždím všetky národy a jazyky. Ony prídu a uvidia moju slávu.
Dám im znamenie a niektorých z tých, čo sa zachránili, pošlem k národom Taršiša, Pútu, Lúdu, Mošocha a Rošu, Tubala a Javana, na ďaleké ostrovy k tým, ktorí o mne nepočuli a nevideli moju slávu, a budú ohlasovať moju slávu národom.
Ony privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov ako obetný dar Pánovi na koňoch a vozoch, na nosidlách, na muliciach a na ťavách na môj svätý vrch, do Jeruzalema, hovorí Pán. Tak ako synovia Izraela prinášajú obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. A vyberiem si aj z nich kňazov a levitov, hovorí Pán.“

Kniha žalmov − Ž 117, 1. 2

Refrén: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.
Chváľte Pána, všetky národy, *
oslavujte ho, všetci ľudia; R.
lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám *
a pravda Pánova trvá naveky. R.

List Hebrejom − Hebr 12, 5-7. 11-13

Bratia, zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“
Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal?
Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.
Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.

Evanjelium podľa Lukáša − Lk 13, 22-30

Aleluja, aleluja, aleluja.
Ja som cesta, pravda a život, hovorí Pán; nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.

Prídu od východu i západu a budú stolovať v Božom kráľovstve

Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil.
Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“
On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘
Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘
Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.
A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“

Zjavenie apoštola Jána − Zjv 21, 9b-14

Jeden zo siedmich anjelov mi povedal: „Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku!“
A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu.
Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela.
Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kamenov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.

Kniha žalmov − Ž 145, 10-11. 12-13b. 17-18

Refrén: Tvoji svätí, Pane, oznamujú slávu tvojho kráľovstva.
Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela *
a tvoji svätí nech ťa velebia.
Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva *
a o tvojej moci nech hovoria; R.
nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky *
i slávu a velebu tvojho kráľovstva.
Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky *
a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia. R.
Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, *
všetkým, čo ho vzývajú úprimne. R.

Evanjelium podľa Jána − Jn 1, 45-51

Aleluja, aleluja, aleluja.
Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!

Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti

Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“
Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“
Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“
Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“
Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“
Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela.“
Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“
Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

Kniha Rút − Rút 1, 1-2a. 3-6. 14b-16. 22

V dňoch, keď vládli sudcovia, nastal v krajine hlad. Preto sa istý človek vysťahoval z judejského Betlehema a žil so svojou manželkou a dvoma deťmi ako cudzinec v moabskej krajine. Muž sa volal Elimelech a jeho manželka Noemi. Ale Noemin manžel Elimelech zomrel a ona zostala sama so svojimi synmi, ktorí sa oženili s Moabkami. Jedna sa volala Orfa a druhá Rút. Takto tam žili asi desať rokov. Potom obaja, Mahalon i Chelion, zomreli a žena ostala olúpená o obe deti i o muža.
Vstala teda a s oboma nevestami sa vydala na cestu z moabskej krajiny do vlasti. Dopočula sa totiž, že Pán milostivo zhliadol na svoj ľud a dal mu chleba. Orfa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút ostala pri svokre.
Noemi jej povedala: „Pozri, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu národu a k svojim bohom. Choď aj ty s ňou.“
No ona odvetila: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a odišla; kam pôjdeš ty, tam pôjdem aj ja, kde budeš bývať ty, tam budem bývať aj ja; tvoj národ bude i mojím národom a tvoj Boh mojím Bohom.“
Tak sa Noemi so svojou nevestou Moabkou Rút vrátila z krajiny, do ktorej sa bola vysťahovala, a prišla do Betlehema, keď začínali žať jačmeň.

Kniha žalmov − Ž 146, 5-6. 7. 8-9a. 9b-10

Refrén: Chváľ, duša moja, Pána cez celý môj život. alebo Aleluja.
Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, *
kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.
On stvoril nebo i zem, †
more a všetko, čo je v ňom. *
On zachováva vernosť naveky, R.
utláčaným prisudzuje právo, †
hladujúcim dáva chlieb. *
Pán vyslobodzuje väzňov, R.
Pán otvára oči slepým, *
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých. *
Pán ochraňuje cudzincov, R.
ujíma sa siroty a vdovy, *
ale hatí cesty hriešnikov.
Pán bude kraľovať naveky; *
tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie. R.

Evanjelium podľa Matúša − Mt 22, 34-40

Aleluja, aleluja, aleluja.
Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch, veď ma vo svojej pravde.

Milovať budeš Pána, svojho Boha, a svojho blížneho ako seba samého!

Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“
On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie.
Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

Kniha Sudcov − Sdc 11, 29-39a

Pánov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Galaád a Manassesa, prišiel do galaádskej Masfy a odtiaľ k Amončanom.
A urobil Pánovi takýto sľub: „Ak vydáš Amončanov do mojich rúk, potom obetujem Pánovi ako zápalnú obetu toho, kto mi prvý vyjde v ústrety z dverí môjho domu, keď sa budem v pokoji vracať od Amončanov.“
Jefte vytiahol proti Amončanom, bojoval s nimi a Pán ich vydal do jeho rúk. Bil ich od Aroera až ako sa ide do Monita dvadsať miest a až po Abelcharmim; bola to veľká porážka. Takto synovia Izraela pokorili Amončanov.
A keď sa Jefte vracal domov do Masfy, vyšla mu v ústrety s bubienkami a tancom jediná dcéra; iné deti ani nemal.
Keď ju zbadal, roztrhol si šaty a zvolal: „Ach, dcéra moja, ty si ma zničila! Práve ty ma musíš priviesť do nešťastia. Ja som dal slovo Pánovi a porušiť ho nemôžem.“
Ona mu odpovedala: „Otče môj, keď si dal Pánovi slovo, splň, čo si sľúbil, lebo Pán ti doprial pomstu a víťazstvo nad tvojimi nepriateľmi Amončanmi.“ Potom poprosila otca: „Len jedno mi, prosím, dovoľ: nechaj mi ešte dva mesiace; pôjdem na hory a oplačem so svojimi priateľkami svoje panenstvo.“
On jej odvetil: „Choď!“ A prepustil ju na dva mesiace.
Potom so svojimi priateľkami odišla a na horách oplakávala svoje panenstvo.
O dva mesiace sa vrátila k svojmu otcovi a on splnil svoj sľub.

Kniha žalmov − Ž 40, 5. 7-8a. 8b-9. 10

Refrén: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru *
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. R.
Obety a dary si nepraješ, *
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, *
preto som povedal: „Hľa, prichádzam. R.
Vo zvitku knihy je napísané o mne, *
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, *
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“ R.
Ohlasujem tvoju spravodlivosť *
vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, *
Pane, ty to vieš. R.

Evanjelium podľa Matúša − Mt 22, 1-14

Aleluja, aleluja, aleluja.
Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.

Zavolajte na svadbu všetkých, čo nájdete

Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“