1 kniha samuelova2
- 1Vtedy sa modlila Anna a riekla: Moje srdce plesá v Hospodinovi. Môj roh je vyvýšený v Hospodinovi. Moje ústa sa rozšírily nad mojimi nepriateľmi, lebo sa radujem v tvojom spasení.
- 2Nie je svätého, jako je Hospodin, lebo nie je nikoho krome teba; a nie je skaly, jako je náš Boh!
- 3Nehovorte viacej vysokomyseľne! Nech nevychádza z vašich úst drzosť! Lebo Hospodin je silný Boh vševediaci a má skutky odvážené.
- 4Čo do lučišťa silných bojovníkov, polámaní sú oni aj ich lučište, a klesajúci sa opásali silou.
- 5Predtým sýti, za chlieb sa najímajú do práce, a lační prestali lačnieť, ba až i neplodná porodila sedmoro, a tá, ktorá mala mnoho synov, zomdlela.
- 6Hospodin usmrcuje i oživuje; uvodí dolu do ríše smrti i vyvodí z nej.
- 7Hospodin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje, pravda i povyšuje.
- 8Pozdvihuje núdzneho z prachu a z hnoja povyšuje chudobného, aby ho posadil s kniežatami, a stolicu slávy im dáva dedične. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme a položil na ne okruh sveta.
- 9Ostríha nohy svojich svätých, a bezbožní umĺknu vo tme, lebo nikto nezvládze svojou silou.
- 10Tí, ktorí sa prú s Hospodinom, budú zdrtení. Z neba bude hrmieť na nich. Hospodin bude súdiť končiny zeme a dá silu svojmu kráľovi a vyvýši roh svojho pomazaného.
- 11Potom odišiel Elkána do Rámy, hore do svojho domu. A chlapec posluhoval Hospodinovi pred tvárou Éliho, kňaza.
- 12A synovia Éliho boli synmi beliála, neznali Hospodina.
- 13Lebo obyčaj týchto kňazov pri ľude bola taká, že keď obetoval ktokoľvek nejakú bitnú obeť, prišiel mládenec kňazov, keď sa varilo mäso, a vidlicu s tromi zubami držal vo svojej ruke.
- 14A vrazil ju do umyváka alebo do kotla alebo do panvy alebo do hrnca, a všetko, čo vytiahla vidlica, vzal ňou kňaz a odniesol. Tak robili celému Izraelovi, všetkým, ktorí prišli do Síla.
- 15Ba i prv ako zapálili tuk, prišiel mládenec kňazov a povedal človekovi, ktorý obetoval: Daj mäsa, nech upečiem kňazovi, lebo nevezme od teba vareného mäsa, ale chce surové.
- 16A keď mu povedal človek: Už hneď zapália tuk, potom si vezmi, jaké si žiada tvoja duša, odpovedal: Nie, ale teraz dáš, a keď nie, vezmem nasilu.
- 17A hriech tých mládencov bol veľmi veliký pred tvárou Hospodinovou, lebo ľudia opovrhovali obetným darom Hospodinovým.
- 18A Samuel posluhoval pred tvárou Hospodinovou, mládenček, opásaný ľanovým efodom.
- 19A jeho matka mu robievala pláštik a nosievala mu hore z roka na rok, keď ta chodievala so svojím mužom obetovať ročnú obeť bitnú.
- 20A Éli požehnal Elkánu i jeho ženu a povedal: Nech ti dá Hospodin semeno z tejto ženy za toho vyproseného, ktorého vyprosili pre Hospodina. A tak odišli na svoje miesto požehnaní.
- 21Lebo Hospodin navštívil Annu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred Hospodinom.
- 22A Éli bol veľmi starý a počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelovi, i to, že ležiavali so ženami, ktoré konaly službu pri dveriach stánu shromaždenia.
- 23A povedal im: Prečo robíte také veci? Lebo čujem o vašich zlých skutkoch od všetkého tohoto ľudu.
- 24Nie, moji synovia, lebo nie je to dobrá povesť, ktorú čujem. Vediete ľud Hospodinov k tomu, aby sa dopúšťali prestúpenia.
- 25Ak zhreší človek proti človekovi, bude ho súdiť sudca; ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi, ktože sa modlitbou prihovorí za neho? Ale neposlúchli hlasu svojho otca, lebo Hospodin ich chcel zabiť.
- 26A chlapec Samuel rástol čo raz a bol milý jako u Hospodina tak aj u ľudí.
- 27A prišiel nejaký muž Boží k Élimu a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Či nie je tak, že som sa zjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, pre dom faraonov?
- 28A vyvolil som si ho zpomedzi všetkých pokolení Izraelových sebe za kňaza, aby obetoval zápalné obeti na mojom oltári, aby kadil kadivo, aby nosil efod predo mnou. A dal som domu tvojho otca všetky ohňové obeti synov Izraelových.
- 29Prečo tedy šliapete po mojej bitnej obeti i po mojej obilnej obeti, ktoré som prikázal obetovať v tomto príbytku? A viacej ctíš svojich synov ako mňa, aby ste sa tučili prvotinami všetkých obilných obetí od Izraela, môjho ľudu!
- 30Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraelov: Zaiste som bol povedal, že tvoj dom i dom tvojho otca budú chodiť predo mnou až na veky. Ale teraz hovorí Hospodin: Kdeže by som to urobil! Lebo tých, ktorí ma ctia, poctím; a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú znevážení.
- 31Hľa, idú dni, že odotnem tvoje rameno i rameno tvojho otca, aby nebolo starca v tvojom dome.
- 32A budeš vidieť úzkosť príbytku Pánovho vo všetkom, čím dobre činil Izraelovi, a nebude starca v tvojom dome po všetky dni.
- 33Ale ti nevytnem až do posledného muža od svojho oltára nato, aby som trápil tvoje oči a bolesťou svieral tvoju dušu, a všetok dorast tvojho domu pomrie v najlepšom mužnom veku.
- 34A toto ti bude znamením, čo prijde na tvojich dvoch synov, na Chofniho a Pinchasa; obidvaja zomrú jedného a toho istého dňa.
- 35A vzbudím si verného kňaza, ktorý bude činiť tak, ako je to uložené v mojom srdci a v mojej duši. A vybudujem mu stály dom, a bude chodiť pred mojím pomazaným po všetky dni.
- 36A stane sa, že každý, kto ešte pozostane v tvojom dome, prijde sa mu pokloniť za drobný peniaz strieborný a za peceň chleba a povie: Prideľ ma, prosím, k niektorému kňazstvu, aby som zjedol kúsok chleba.