1 list sonúnčanom2
  • 1Lebo sami viete, bratia, o našom príchode k vám, že nebol daromný;
  • 2ale hoci sme aj predtým mnoho pretrpeli a boli pohanení, jako viete, vo Filipách, odhodlali sme sa smele vo svojom Bohu hovoriť vám evanjelium Božie v mnohom boji.
  • 3Lebo naše napomínanie nepochádzalo z bludu ani z nečistoty ani sa nedialo v lesti.
  • 4ale jako nás Boh uznal za hodných byť poverenými evanjeliom, tak hovoríme, nie ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale Bohu, ktorý zkúša naše srdcia.
  • 5Lebo ani sme nikdy nepoužili lichotného slova, jako viete, ani zámienky lakomstva, Boh je svedok;
  • 6ani sme nehľadali od ľudí chvály, ani od vás ani od iných, hoci sme si mohli dodať vážnosti jako Kristovi apoštolovia.
  • 7Ale sme boli láskaví medzi vami, sťa by kojaca matka nežne k sebe vinula a opatrovala svoje vlastné deti.
  • 8A naplnení súc takou srdečnou láskou naproti vám hotoví sme boli dať vám nie len evanjelium Božie, ale aj svoje vlastné duše, pretože ste sa nám stali takí milí.
  • 9Lebo veď sa pamätáte, bratia, na našu úsilnú prácu a námahu, lebo sme pracovali dňom i nocou, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu a tak sme vám hlásali evanjelium Božie.
  • 10Vy ste svedkami i Boh, ako sväte, spravedlive a bezúhonne sme sa vám veriacim chovali
  • 11a že sme, jako viete, jedného každého z vás ako otec svoje vlastné deti napomínali a povzbudzovali
  • 12a osvedčovali, aby ste chodili hodne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a do svojej slávy.
  • 13A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás slovo zvesti Božej neprijali ste slová ľudí, ale - jako je pravda - slovo Božie, ktoré aj mocne pôsobí vo vás veriacich.
  • 14Lebo vy ste sa, bratia, stali nasledovníkmi cirkví Božích, ktoré sú v Judsku v Kristu Ježišovi, lebo aj vy ste pretrpeli to isté od svojich vlastných súkmeňovcov ako aj oni od Židov,
  • 15ktorí aj Pána Ježiša zabili aj svojich vlastných prorokov aj nás prenasledujúc vyhnali a Bohu sa neľúbia a sú protivní všetkým ľuďom
  • 16a bránia nám hovoriť pohanom, aby neboli spasení, aby vždycky doplnili svoje hriechy, ale náhle prišiel na nich hnev Boží ku koncu.
  • 17Ale my, bratia, osirotejúc násilným odlúčením od vás, na krátky čas, tvárou, nie srdcom, tým viacej sme sa usilovali vidieť vašu tvár s velikou túžbou.
  • 18Preto sme chceli prijsť k vám, ja Pavel, i raz i dva razy, ale nám prekazil satan.
  • 19Lebo veď kto je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou chlúby - či azda nie aj vy pred naším Pánom Ježišom Kristom, keď prijde?!
  • 20Lebo vy ste našou slávou a radosťou.