2 kniha kroník6
- 1Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.
- 2A ja som ti, ó, Pane, vystavil dom za príbytok a stále miesto na to, aby si tam býval na veky.
- 3A kráľ obrátiac svoju tvár žehnal celému shromaždeniu Izraelovmu, a celé shromaždenie Izraelovo stálo.
- 4A riekol: Požehnaný Hospodin, Boh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, mojím otcom, a svojimi rukami to naplnil povediac:
- 5Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ani som si nevyvolil niktorého muža, aby bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom;
- 6ale som si vyvolil Jeruzalem, aby tam bolo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.
- 7A Dávid, môj otec, zamýšľal vystaviť menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.
- 8Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: To, že si zamýšľal vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, že to bolo v tvojom srdci.
- 9Len že ty nebudeš staväť toho domu, ale tvoj syn, ktorý pojde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom.
- 10A Hospodin splnil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som povstal namiesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom tak, ako hovoril Hospodin, a vystavil som menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.
- 11A postavil som tam truhlu, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil so synmi Izraelovými.
- 12A postavil sa pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrel svoje ruky.
- 13Lebo Šalamún bol spravil medený nástupok, ktorý umiestil prostred nádvoria; päť lakťov bol dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký, a postavil sa naň. Potom kľakol na svoje kolená pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam
- 14riekol: Hospodine, Bože Izraelov, nie je tebe podobného Boha ani na nebi ani na zemi, ktorý ostríhaš smluvu a milosť svojim služobníkom, chodiacim pred tebou celým svojím srdcom,
- 15ktorý si zachoval svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako to vidieť dnes.
- 16A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred mojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili v mojom zákone, jako si ty chodil predo mnou.
- 17Nuž teraz, Hospodine, Bože Izraelov, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu služobníkovi, Dávidovi.
- 18Lebo či naozaj bude bývať Boh s človekom na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu a čo potom tento dom, ktorý som vystavil!
- 19Ale však pohliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Bože, počujúc radostný krik a modlitbu, ktorú sa modlí tvoj služobník pred tebou,
- 20aby boly tvoje oči otvorené na tento dom vodne i vnoci, na miesto, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník, obrátený k tomuto miestu.
- 21A budeš počúvať na pokorné prosby svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, ktoré sa budú modliť k tomuto miestu, a tak ty vypočuješ z miesta svojho bývania, z nebies, a vyslyšíš a odpustíš.-
- 22Keby zhrešil človek proti svojmu blížnemu, a naloží mu prísahu, aby ju prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu,
- 23ty vypočuj z nebies a učiň a rozsúď svojich služobníkov zaplatiac bezbožnému dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.-
- 24A keby bol tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom, preto, že zhrešili proti tebe a keď sa navrátia a budú oslavovať tvoje meno a budú sa modliť a pokorne prosiť pred tebou v tomto dome,
- 25ty vyslyš z nebies a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si im dal aj ich otcom.-
- 26Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe a keby sa modlili, obrátení k tomuto miestu a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretože si ich ponížil,
- 27ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich služobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si ponížil, pretože ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo.-
- 28Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho a ruda, kobylky a chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana a jakákoľvek nemoc:
- 29každú modlitbu, každú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, alebo všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, každý svoju ranu a svoju bolesť, a keby rozprestrel svoje ruky, obrátený k tomuto domu,
- 30ty vyslyš z nebies, na pevnom mieste svojho bývania a odpusti a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ty, ktorý znáš jeho srdce,- lebo len ty sám znáš srdce synov človeka,-
- 31aby sa ťa báli a chodili po tvojich cestách po všetky dni, ktoré budú žiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom.
- 32Áno i cudzozemca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje veľké meno a pre tvoju mocnú ruku a pre tvoje vystreté rameno, tedy keby prišli a modlili by sa, obrátení k tomuto domu,
- 33ty vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania a učiň všetko, o čo bude ktorý volať k tebe, cudzozemec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, a aby sa ťa báli, jako sa ťa bojí tvoj ľud Izrael, a aby vedeli, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil.-
- 34Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa ti budú modliť, obrátení smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,
- 35vyslyš z nebies ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd.-
- 36Keby zhrešili proti tebe, lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil, a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do ďalekej zeme alebo hoc i do blízkej,
- 37a keby vstúpili do svojho srdca v zemi, v ktorej by boli zajatí, a keby sa obrátili a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi svojho zajatia a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezbožnosť,
- 38a tedy keby sa obrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojho zajatia, do ktorej by ich zajali, a keby sa modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, a smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,
- 39vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania, ich modlitbu a ich pokorné prosby a učiň ich súd a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešili proti tebe.
- 40Teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta.
- 41A tak teraz povstaň, Hospodine, Bože, aby si si odpočinul ty i truhla tvojej sily; tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa oblečú v spasenie, a tvoji svätí nech sa radujú v dobrom!
- 42Hospodine, Bože, neodvracuj tvári svojho pomazaného, pamätaj na rôznu milosť, preukázanú Dávidovi, svojmu služobníkovi!