2 list korinťanom3
- 1Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich?
- 2Našim listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,
- 3a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých.
- 4A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu.
- 5Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha,
- 6ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.
- 7A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú,
- 8jako by potom nemala byť služba Ducha slávna!
- 9Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia!
- 10Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v službe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej služby Ducha.
- 11Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve.
- 12Majúc tedy takú nádej používame veľkú smelosť,
- 13a nie ako Mojžiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť.
- 14Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje.
- 15Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci;
- 16ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera.
- 17A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda.
- 18No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho.