kniha genezis8
  • 1Potom sa rozpamätal Boh na Noacha a na všetky poľné zvieratá i na všetky hovädá, ktoré boly s ním v korábe. Vtedy dal Boh, aby vial vietor na zemi, a vody začaly opádať.
  • 2A zavrely sa žriedla priepasti i nebeské prieduchy, a zastavený bol príval z neba.
  • 3A tak zase sa pozvoľna vracaly vody s povrchu zeme, a ubývalo vody po sto a päťdesiatich dňoch.
  • 4A koráb spočinul siedmeho mesiaca sedemnásteho dňa toho mesiaca na vrchoch Ararata.
  • 5A vody išly ta pozvoľna, a ubývalo ich, až do desiateho mesiaca; desiateho mesiaca prvého dňa toho mesiaca ukázaly sa temená vrchov.
  • 6A stalo sa po štyridsiatich dňoch, že Noach otvoril oblok korába, ktorý bol spravil,
  • 7a vypustil krkavca, ktorý vyletiac odletoval a priletoval, dokiaľ nevyschly vody s povrchu zeme.
  • 8Potom vypustil od seba holubicu, aby videl, či ubudlo vody s povrchu zeme.
  • 9Ale holubica nenašla miesta, na ktorom by bola spočinula jej noha, a preto sa vrátila k nemu do korábu, pretože boly vody na tvári celej zeme, a vystrel svoju ruku a vzal ju a vniesol ju k sebe do korába.
  • 10Potom čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu z korába.
  • 11A holubica prišla k nemu v čas večera, a hľa, niesla čerstvo odtrhnutý lístok z olivy vo svojich ústach. Vtedy poznal Noach, že vody opadly s povrchu zeme.
  • 12A čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu, ktorá sa viacej nenavrátila k nemu.
  • 13A stalo sa šesťsto prvého roku, prvého mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že vyschly vody s povrchu zeme. Tu odstránil Noach pokrov korába a videl a hľa, už bol obschnul povrch zeme!
  • 14A druhého mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca vyschla úplne zem.
  • 15A Boh hovoril Noachovi a riekol:
  • 16Vyjdi z korába ty i tvoja žena i tvoji synovia i ženy tvojich synov s tebou.
  • 17Všetky zvieratá, ktoré sú s tebou z každého tela jako z vtáctva, tak i z hoviad i z každého plazu, ktorý sa plazí na zemi, vyveď so sebou, a budú sa hemžiť na zemi a budú sa plodiť a množiť na zemi.
  • 18Vtedy vyšiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním.
  • 19Všetky zvieratá, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa hýbe na zemi, po svojich pokoleniach, všetko to vyšlo z korába.
  • 20A Noach postavil Hospodinovi oltár a vzal zo všetkých čistých hoviad a zo všetkých čistých vtákov a obetoval zápalné obeti na oltári.
  • 21A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu a Hospodin riekol vo svojom srdci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil.
  • 22Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.