kniha jób4
- 1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
- 2Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
- 3Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
- 4tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
- 5A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
- 6Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
- 7Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
- 8Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
- 9Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
- 10Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
- 11starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
- 12Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
- 13V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
- 14nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
- 15Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
- 16Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
- 17Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Boh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
- 18Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
- 19A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
- 20Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
- 21Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.