kniha jób6
- 1A Job odpovedal a riekol:
- 2Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!
- 3Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.
- 4Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne.
- 5Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?
- 6Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?
- 7A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.
- 8Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Boh!
- 9Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!
- 10A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.
- 11Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?
- 12Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?
- 13Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.
- 14Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.
- 15Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,
- 16kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;
- 17v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.
- 18Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.
- 19Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!
- 20Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!
- 21Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.
- 22Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa
- 23a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?
- 24Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!
- 25Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!
- 26Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!
- 27Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.
- 28A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.
- 29Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!
- 30Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -