kniha proroka izaiáša2
- 1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Júdovi a o Jeruzaleme.
- 2A stane sa v posledných dňoch, že bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy.
- 3A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.
- 4A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopie v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.
- 5Dome Jakobov, poďte a choďme v svetle Hospodinovom!
- 6Lebo si ta odvrhnul svoj ľud, dom Jakobov, pretože sú naplnení ohavnosťami od východu, planetária ako Filištíni a sdružujú sa s deťmi cudzozemcov.
- 7Jeho zem je naplnená striebrom a zlatom, takže nie je konca jeho pokladom; a jeho zem je naplnená koňmi, a nieto konca jeho vozom.
- 8A pritom je naplnená jeho zem modlami; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo spravily ich vlastné prsty.
- 9A preto bude zohnutý prostý človek a ponížený aj slávny muž. Neodpusti im!
- 10Vojdi do skaly a skry sa v prachu pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti!
- 11Vysoké oči človeka budú snížené, a zohnutá bude vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.
- 12Lebo deň Hospodina Zástupov sa blíži na každého pyšného a vysokého i na každého povzneseného, a bude ponížený,
- 13aj na všetky cedry Libanona, vysoké a povznesené, i na všetky duby Bázana,
- 14na všetky vysoké vrchy a na všetky povznesené brehy,
- 15na každú vežu vysokú a na každý múr ohradený,
- 16na všetky lode Taršíša a na všetky vzácne maľby.
- 17A tak bude zohnutá hrdosť človeka a snížená vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.
- 18A modly celkom zmiznú.
- 19A vojdú do jaskýň v skalách a do dier v prachu zeme pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
- 20Toho dňa odhodí človek svoje strieborné modly i svoje zlaté modly, ktorých mu narobili, aby sa klaňal krtom a netopierom.
- 21A vojde do dutín skál a do trhlín brál pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
- 22Prestaňteže čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť povážený?!