kniha proroka jeremiáša5
- 1Zbehajte ulice Jeruzalema a nože vidzte a zveďte a hľadajte po jeho námestiach, či najdete muža, či je voľakto taký, kto by činil súd, kto by hľadal pravdu, a odpustím mu, Jeruzalemu.
- 2A keď aj hovoria: Ako že žije Hospodin, i tak prisahajú falošne.
- 3Ó, Hospodine, či nehľadia tvoje oči na pravdu? Biješ ich, ale neželia; ničíš ich, nechcú prijať kázeň. Zatvrdili svoju tvár, takže je tvrdšia ako skala, nechcú sa navrátiť.
- 4A ja som bol povedal: Sú to len prostí ľudia chudobní, dopúšťajú sa bláznovstva, lebo neznajú cesty Hospodinovej, súdu svojho Boha.
- 5Pojdem ja k veľkým a bude hovoriť s tými, lebo tí znajú cestu Hospodinovu, súd svojho Boha. Ale oni všetci dovedna polámali jarmo, potrhali povrazy.
- 6Preto ich pobije lev z lesa, vlk zo stepí ich pohubí, pardus bude čihať na ich mestá; každý, kto vyjde odtiaľ, bude roztrhaný, lebo premnohé sú ich prestúpenia, mocné sú ich odvrátenia.
- 7Kde je to, pre čo by som ti odpustil? Tvoji synovia ma opustili a prisahajú na to, čo nie je Bohom. Keď som ich nasýtil, cudzoložia, a valia sa zástupom do domu smilnice.
- 8Sú jako dobre chované kone skoro za rána; každý rehoce na ženu svojho blížneho.
- 9Či azda pre také veci nemám navštíviť? hovorí Hospodin. Alebo či na takom národe, jako je tento, nemá sa pomstiť moja duša?
- 10Vyjdite hore na jeho múry a kazte, ale neučiňte úplného konca! Odstráňte jeho výhonky, lebo nie sú Hospodinove,
- 11pretože sa dopúšťajú veľkej nevernosti proti mne dom Izraelov i dom Júdov, hovorí Hospodin;
- 12zapierajú Hospodina a hovoria: Nie On! A: Neprijde na nás zlé. Alebo: Neuvidíme meča ani nepocítime hladu.
- 13Ale tí proroci budú vetrom, a toho, kto hovorí, Duch Boží, neni v nich. Tak sa im učiní.
- 14Preto takto hovorí Hospodin, Boh Zástupov: pretože hovoríte to slovo, hľa, dávam svoje slová v tvojich ústach za oheň, a tento ľud nech je drevom, a strávi ich.
- 15Hľa, dovediem na vás národ z ďaleka, dome Izraelov, hovorí Hospodin. Je to mocný národ, je to národ od veku, národ, ktorého jazyka neznáš ani nebudeš rozumieť, čo hovorí.
- 16Jeho túl je ako otvorený hrob. Všetci sú hrdinovia.
- 17A pojie tvoju žeň a tvoj chlieb, čo by mali pojesť tvoji synovia a tvoje dcéry; pojie tvoje drobné stádo i tvoj hovädzí dobytok, pojie tvoj vinič i tvoj fík, spustoší tvoje ohradené mestá, na ktoré sa ty spoliehaš, mečom.
- 18Ale ani v tých dňoch, hovorí Hospodin, neučiním s vami konca.
- 19A bude, keď poviete: Za čo nám učiní Hospodin, náš Boh, všetko toto? že im povieš: Jako ste mňa opustili a slúžili ste cudzím bohom vo svojej zemi, tak budete slúžiť cudzincom v zemi, ktorá nie je vaša.
- 20Oznámte to v dome Jakobovom a rozhláste to v Judsku a povedzte:
- 21Nože počujte toto, bláznivý ľude, ktorý nemá srdca, aby rozumel! Majú oči, ale nevidia; majú uši, ale nečujú.
- 22Či azda mňa sa nebudete báť? hovorí Hospodin. Či pred mojou tvárou sa nebudete triasť? Ktorý som položil moru piesok za hranicu večným ustanovením, a neprekročí ho! Síce sa dmú, ale nezvládzu a hučia jeho vlny, ale ho neprekročia.
- 23Ale tento ľud má odpadlícke srdce spurné, odstúpili a odišli.
- 24A nepovedali vo svojom srdci: Nože sa bojme Hospodina, svojho Boha, ktorý dáva dážď, podzimný i jarný, vo svojom čase, zachováva nám ustanovené týždne žatvy.
- 25Vaše neprávosti to odvrátily, a vaše hriechy zadržujú to dobré od vás.
- 26Lebo sa nachádzajú v mojom ľude bezbožníci. Každý striehne, jako keď sa učupujú vtáčnici, nadstavujú osídla, lapajú ľudí.
- 27Jako klietka, plná vtákov, tak sú ich domy plné ľsti; preto vzrástli a zbohatli.
- 28Stučneli, lesknú sa; zašli až priďaleko v nešľachetnosti. Pravoty neriešia, pravoty siroty, a dobre sa im vodí, ani nesúdia súdu chudobných.
- 29Či azda preto nemám navštíviť? hovorí Hospodin. Či na takom národe, jako je tento, nemá sa pomstiť moja duša?
- 30Strašná vec a ohavná sa deje v zemi.
- 31Proroci prorokujú falošne, a kňazi panujú pomocou nich. A môj ľud to tak miluje! Ale čo urobíte na koniec toho?!-