kniha proroka jonáša4
- 1To sa náramne neľúbilo Jonášovi a zapálil sa hnevom.
- 2Modlil sa Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Hospodine, či nie je toto to, čo som hovoril, dokiaľ som ešte bol na svojej zemi? Preto som sa aj ponáhľal, aby som prv utiekol do Taršíša, lebo som vedel, že si ty silný Boh milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a ktorý ľutuješ zlého.
- 3A tak teraz, ó, Hospodine, vezmi, prosím, odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť.
- 4Na to riekol Hospodin: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom?
- 5A Jonáš vyšiel z mesta, sadol si na mieste od východu mesta, spravil si tam búdu a sadol si do nej, do tône, dokiaľ by neuvidel, čo bude s mestom.
- 6A Hospodin Boh nastrojil kikájon, ktorý vyrástol nad Jonáša, aby bola tôňa nad jeho hlavou, aby ho vytrhol z jeho zlého. A Jonáš sa radoval kikájonu veľkou radosťou.
- 7Ale Boh nastrojil červa, keď na druhý deň ráno vychádzala zora, ktorý ranil kikájon, takže vyschol.
- 8A stalo sa, keď vyšlo slnce, že Boh nastrojil východný vietor horúci, a slnce bilo na hlavu Jonášovu tak, že omdlieval a žiadal si zomrieť a povedal: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
- 9A Boh riekol Jonášovi: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom pre ten kikájon? A povedal: Dobré je, že som sa rozpálil hnevom, až na smrť.
- 10Na to riekol Hospodin: Ty ľutuješ kikájon, ktorým si sa netrudil ani si ho nepestoval, ktorý vyrástol za jednu noc a za jednu noc i zhynul.
- 11A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?