list hebrejom7
  • 1Lebo ten istý Melchisedech, kráľ Sálema, kňaz najvyššieho Boha, ktorý vyšiel vústrety Abrahámovi, ktorý sa navracoval od porážky kráľov a požehnal ho,
  • 2ktorému aj desiatok udelil Abrahám zo všetkého, ktorý sa volá, keď sa preloží jeho meno, najprv kráľ spravedlivosti a potom i kráľ Sálema, čo je v preklade: kráľ Pokoja,
  • 3bez otca, bez matere, bez rodoslovia nemajúc ani počiatku dní ani konca života, ale súc pripodobnený Synovi Božiemu zostáva kňazom navždy.
  • 4A pozrite, jaký veľký je on, ktorému i desatinu dal Abrahám z najlepšieho z koristi, on, patriarcha!
  • 5A tí, ktorí zo synov Léviho dostávajú kňazstvo, podľa zákona majú prikázanie desatiniť ľud, to jest svojich bratov, hoci pošli z bedra Abrahámovho.
  • 6Ale ten, ktorý čo do rodoslovia nepochádza z ich rodu, odesatinil Abraháma a toho, ktorý mal zasľúbenia, požehnal.
  • 7A stojí nesporne, že menšie sa požehnáva od väčšieho čo do hodnosti.
  • 8A tu berú desiatky ľudia, ktorí mrú, ale tamto ten, ktorému sa dáva svedoctvo, že žije.
  • 9A, nech sa tak vyslovím, skrze Abraháma bol i Lévi, ktorý berie desiatky, odesatinený;
  • 10lebo vtedy bol ešte v bedre otcom, keď mu vyšiel vústrety Melchisedech.
  • 11Ak tedy bolo dokonalenie levitským kňazstvom - lebo izraelský ľud dostal na jeho základe zákon -, načo bolo potom ešte treba, aby povstal iný kňaz, podľa poriadku Melchisedechovho, a nie aby sa volal podľa poriadku Áronovho?
  • 12Lebo keď sa zamieňa kňazstvo, nevyhnutne sa deje i zámena zákona.
  • 13Lebo ten, vzťahom na ktorého sa to hovorí, je z iného pokolenia, z ktorého sa nikto nestaral o oltár.
  • 14Lebo je zrejmé, že z Júdu pošiel náš Pán, vzťahom na ktoré pokolenie Mojžiš nehovoril ničoho o kňazstve.
  • 15A potom je ešte o veľa zjavnejšie, či mal v podobnosti Melchisedecha povstať iný kňaz,
  • 16ktorý sa ním nestal podľa zákona telesného prikázania, ale podľa moci nezničiteľného života.
  • 17Lebo svedčí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho.
  • 18Lebo sa odstraňuje predošlé prikázanie pre svoju slabosť a neosožnosť.
  • 19Lebo zákon nezdokonalil ničoho, ale uvedenie lepšej nádeje, ktorou sa blížime Bohu.
  • 20A nakoľko nie bez prísahy -
  • 21lebo tamtí sa stali kňazmi bez prísahy, ale on s prísahou tým, ktorý mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho -,
  • 22natoľko i lepšej smluvy stal sa Ježiš ručiteľom.
  • 23A tamtí sa stali viacerí kňazmi preto, že im smrť prekážala trvať povždy:
  • 24ale on preto, že trvá na veky, má na iného neprechodné kňazstvo, večné,
  • 25prečo aj môže vždycky dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, vždycky žijúc, aby sa primlúval za nich.
  • 26Lebo nám i svedčalo mať takého veľkňaza, svätého, prostého zla, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a ktorý sa stal vyšším nad nebesia,
  • 27ktorý nepotrebuje každého dňa ako najvyšší kňazi, obetovať obeti najprv za svoje vlastné hriechy a potom za hriechy ľudu. Lebo to učinil raz navždy tak, že obetoval sám seba.
  • 28Lebo zákon ustanovuje za najvyšších kňazov ľudí, ktorí majú slabosť, ale slovo prísahy, ktorá sa udiala po zákone, ustanovuje Syna, zdokonaleného na večnosť.