pieseň piesní2
- 1Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí.
- 2Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.
- 3Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu.
- 4Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska.
- 5Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky.
- 6Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma.
- 7Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.
- 8Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch.
- 9Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.
- 10Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
- 11Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla.
- 12Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi.
- 13Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
- 14Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna.
- 15Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.
- 16Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,
- 17dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.