príslovia5
  • 1Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,
  • 2aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.
  • 3Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.
  • 4Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.
  • 5Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.
  • 6Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.
  • 7Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.
  • 8Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,
  • 9aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;
  • 10aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.
  • 11A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso
  • 12a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!
  • 13A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.
  • 14Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.
  • 15Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.
  • 16Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?
  • 17Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.
  • 18Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.
  • 19Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.
  • 20A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?
  • 21Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.
  • 22Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.
  • 23On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.