príslovia6
- 1Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,
- 2zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.
- 3Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.
- 4Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.
- 5Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.
- 6Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.
- 7On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,
- 8pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.
- 9Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?
- 10Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,
- 11a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.
- 12Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.
- 13Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.
- 14Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.
- 15Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.
- 16Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:
- 17vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;
- 18srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;
- 19lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.
- 20Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;
- 21priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.
- 22Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.
- 23Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,
- 24aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.
- 25Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.
- 26Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.
- 27Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?
- 28Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?
- 29Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.
- 30Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.
- 31A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.
- 32No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.
- 33Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.
- 34Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.
- 35Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.