skutky apoštolov28
- 1A keď sme už boli zachránení, vtedy sme poznali, že sa ostrov volá Melita.
- 2A tamojší barbari nám preukázali neobyčajnú ľudomilnosť, lebo rozložili oheň a prijali nás všetkých pre dážď, ktorý bol vtedy, a pre zimu.
- 3A keď nasbieral Pavel hromadu raždia a priložil na oheň, vyšla vretenica z tepla a pripäla sa mu na ruku.
- 4A jako videli barbari zviera, že visí s jeho ruky, hovorili si medzi sebou: Tento človek je istotne vrah, ktorému, hoci sa zachránil z mora, nedala pomsta žiť.
- 5Ale on striasol zviera do ohňa, a nestalo sa mu nič zlého.
- 6Oni však očakávali, že opuchne alebo že padne razom mŕtvy. Ale keď zaveľa čakali a videli, že sa mu len nič zlého nedeje, zmenili svoju mienku a vraveli, že je boh.
- 7A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil.
- 8A stalo sa, že otec Publiov ležal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzložil na neho ruky a uzdravil ho.
- 9A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení,
- 10ktorí nás i mnohými cťami ctili, a keď sme sa mali odplaviť, nakládli, čo bolo treba na cestu.
- 11A po troch mesiacoch sme sa odplavili na alexandrínskej lodi, ktorá zimovala na ostrove a mala za odznak Dioskúrov.
- 12A keď sme sa doplavili do Syrakúz, pobudli sme tam tri dni,
- 13odkiaľ sme išli okolo a prišli sme do Regia, a keď o deň neskoršie vial poludniak, prišli sme na druhý deň do Potiól,
- 14kde sme našli bratov, ktorí nás prosili, žeby sme zostali u nich sedem dní, a tak sme prišli do Ríma.
- 15A odtiaľ bratia, keď počuli o nás, prišli nám naproti až po Apiovo Forum, po námestie Apiovo, a ku Tres tabernä, ku Trom krčmám. A keď ich videl Pavel, poďakoval Bohu, rozveselil sa a nabral smelosti.
- 16A keď sme vošli do Ríma, stotník oddal väzňov hlavnému veliteľovi, ale Pavlovi bolo dovolené bývať osebe s vojakom, ktorý ho strážil.
- 17A stalo sa, že po troch dňoch si svolal Pavel popredných zo Židov, a keď sa sišli, hovoril im: Ja, mužovia bratia, hoci som neurobil ničoho na priekor izraelskému ľudu alebo proti otcovským obyčajam, vydaný som z Jeruzalema jako väzeň do rúk Rimanom,
- 18ktorí, keď ma vyšetrili, chceli ma prepustiť, pretože nie je na mne nijakej viny, pre ktorú by som bol hodný smrti.
- 19Ale keď Židia protirečili tomu, bol som prinútený odvolať sa na cisára, no, nie ako čo by som mal niečo žalovať na svoj národ.
- 20A tak pre tú príčinu som vás povolal, aby som vás videl a poshováral sa s vami. Lebo pre nádej Izraelovu som poviazaný touto reťazou.
- 21A oni mu povedali: My sme nedostali ani písma o tebe z Judska, ani neprišiel nikto z bratov, ktorý by nám bol zvestoval alebo hovoril niečo zlé o tebe.
- 22Ale uznávame za dobré počuť od teba, jako smýšľaš. Lebo o tejto sekte nám je známe, že sa jej všade protivia.
- 23A keď mu určili deň, prišli k nemu viacerí do jeho bytu. A on im vykladal vec a svedčil pevne o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi, jako zo zákona Mojžišovho, tak z prorokov, od rána až do večera.
- 24A jedni verili tomu, čo hovoril, druhí neverili.
- 25A tak nie súc jednomyseľní medzi sebou rozchádzali sa, keď povedal Pavel to jedno slovo: Dobre hovoril Svätý Duch skrze proroka Izaiáša našim otcom,
- 26keď povedal: Idi k tomuto ľudu a povedz: Počuť, áno počujete, ale neporozumejte a hľadieť, i hľadieť budete, ale nevidzte!
- 27Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu, a ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich.
- 28Nech vám je teda známe, že je pohanom poslané toto spasenie Božie, a oni aj budú počúvať.
- 29A keď to povedal, odišli Židia veľmi sa medzi sebou dohadujúc.
- 30A Pavel zostal celé dva roky v byte, ktorý si sám najal, a prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu,
- 31a kázal kráľovstvo Božie a učil o Pánu Ježišu Kristovi úplne smele a bez prekážky.