Čo keby ste stávili nasledujúcich 40 dní prechádzkou spolu s Ježišom a naslúchali jeho účeniu?
Pozývame vás na znovuobjavenie radosti čítaním úryvkov z Biblie počas 40 dní. Toto čítanie určite nie je ľahké. Vyžaduje si to odhodlanie a pevnú voľu. Musíme si vziať do rúk Bibliu namiesto Facebooku, či televízie…
Vytlačte si tohto sprievodcu ako “mapku pokladu” pre vase nové dobrodružstvo.
Predsavzajte si každý deň prečítať príslušné čítanie
Modlite sa, aby Boh otvoril vase oči, uši a srdce, aby ste sponzali to čo má pre vás pripravené.
Čítajte do hĺbky. Urobte si čas a označte si slové, ktoré vás oslovia
Aplikujte to čo čítate. Proste Boha, aby vám dal silu žiť podľa evanjelia
Oslavujte svoju radosť každú nedeľu. Bez žiadnych povinností, využite svoj čas na odpočinok, alebo pre svojich blízskych.
Štúdium Svätého Písma je účinný spôsob ako duchovne rásť. Naším úsilím je, že na konci 40 dňa sa budete cítiť natoľko duchovne plní, že sa už nikdy nebude chcieť vrátiť k “prázdnemu” životu.
[dat-message title=“40 dní s Ježišom“ color=“95cb5b“]Prihláste sa na čítanie plánu Biblie a prežite 40 dní pôstu spolu s Ježišom. [/dat-message]
[dat-button title=“Na stiahnutie: Plán čítania“ link=“http://www.chcemsamodlit.sk/files/40-dni-s-Jezisom.pdf?utm_source=stranka&utm_medium=bannerPDF&utm_campaign=40dni“ color=““ size=“small“]
1. týždeň
1. deň – Kniha Genezis 3. Kapitola Gn 3
2. deň – štvrtok, 11. február 2016 – Dt 30
3. deň – piatok, 12. február 2016 – Dan 7[/dat-item][dat-item]4. deň – sobota, 13. február 2016 – Jer 31[/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][/dat-list]
2. týždeň
[dat-list][dat-item]5. deň – pondelok, 15. február 2016 – Iz 9:1-7 [/dat-item][dat-item]6. deň – utorok, 16. február 2016 – Iz 52:13-53:12[/dat-item][dat-item]7. deň – streda, 17. február 2016 – Jn 1:1-18[/dat-item][dat-item]8. deň – štvrtok, 18. február 2016 – Lk 1[/dat-item][dat-item]9. deň – piatok, 19. február 2016 – Lk 2[/dat-item][dat-item]10. deň – sobota, 20. február 2016 – Mt 3[/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][/dat-list]
3. týždeň
[dat-list][dat-item]11. deň – pondelok, 22. február 2016 – Lk 4:1-30[/dat-item][dat-item]12. deň – utorok, 23. február 2016 – Mk 6:30-52, 8:1-9[/dat-item][dat-item]13. deň – streda, 24. február 2016 – Mk 4:1-33[/dat-item][dat-item]14. deň – štvrtok, 25. február 2016 – Lk 16:19-31[/dat-item][dat-item]15. deň – piatok, 26. február 2016 – Lk 5:1-11[/dat-item][dat-item]16. deň – sobota, 27. február 2016 – Jn 3:1-21[/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][/dat-list]
4. týždeň
[dat-list][dat-item]17. deň – pondelok, 29. február 2016 – Lk 9:57-10:24[/dat-item][dat-item]18. deň – utorok, 1. marec 2016 – Mk 10:17-31[/dat-item][dat-item]19. deň – streda, 2. marec 2016 – Mt 5[/dat-item][dat-item]20. deň – štvrtok, 3. marec 2016 – Mt 6[/dat-item][dat-item]21. deň – piatok, 4. marec 2016 – Mt 7[/dat-item][dat-item]22. deň – sobota, 5. marec 2016 – Mk 7:1-23[/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][/dat-list]
5. týždeň
[dat-list][dat-item]23. deň – pondelok, 7. marec 2016 – Jn 4:1-42[/dat-item][dat-item]24. deň – utorok, 8. marec 2016 – Mt 8:1-13[/dat-item][dat-item]25. deň – streda, 9. marec 2016 – Mk 10:1-16[/dat-item][dat-item]26. deň – štvrtok, 10. marec 2016 – Lk 10:25-37[/dat-item][dat-item]27. deň – piatok, 11. marec 2016 – Lk 14:1-25[/dat-item][dat-item]28. deň – sobota, 12. marec 2016 – Lk 15[/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][/dat-list]
6. týždeň
[dat-list][dat-item]29. deň – pondelok, 14. marec 2016 – Mk 11[/dat-item][dat-item]30. deň – utorok, 15. marec 2016 – Mk 10:32-45[/dat-item][dat-item]31. deň – streda, 16. marec 2016 – Jn 13[/dat-item][dat-item]32. deň – štvrtok, 17. marec 2016 – Mt 24:1-51[/dat-item][dat-item]33. deň – piatok, 18. marec 2016 – Mt 25:1-46[/dat-item][dat-item]34. deň – sobota, 19. marec 2016 – Jn 14-16[/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][/dat-list]
7. týždeň
[dat-list][dat-item]35. deň – pondelok, 21. marec 2016 – Jn 17[/dat-item][dat-item]36. deň – utorok, 22. marec 2016 – Mk 14[/dat-item][dat-item]37. deň – streda, 23. marec 2016 – Mk 15[/dat-item][dat-item]38. deň – štvrtok, 24. marec 2016 – Lk 24[/dat-item][dat-item]39. deň – piatok, 25. marec 2016 – Jn 21[/dat-item][dat-item]40. deň – sobota, 26. marec 2016 – Mt 28[/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][dat-item][/dat-item][/dat-list]
1. týždeň
1 No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: »Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!«?“
2 Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť,
3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, nám Boh povedal: »Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!«“
4 – Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete,
5 ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ –
6 A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol.
7 I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky.
8 A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady.
9 I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“
10 On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“
11 Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“
12 Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“
13 Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“
14 Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život!
15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
16 Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou.“
17 A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: »Nesmieš z neho jesť!«, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života.
18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.
19 V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“
20 Adam nazval svoju ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.
21 Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich.
22 Potom im Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol, a nežil naveky!“
23 A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.
24 Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života.
1 Keď sa na tebe vyplnia všetky tieto slová, požehnanie alebo kliatba, ktoré som ti predložil, a pripustíš si ich k srdcu – medzi všetkými národmi, kam ťa zaženie Pán, tvoj Boh -,
2 a keď sa zasa obrátiš k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš mu poslušný z celého srdca a z celej svojej duše aj so svojimi synmi tak, ako ti to dnes prikazujem,
3 Pán zmení tvoj údel, zľutuje sa nad tebou a zozbiera ťa spomedzi národov, kam ťa rozprášil.
4 A keby si bol zahnaný až na kraj nebies, aj odtiaľ ťa Pán, tvoj Boh, pritiahne späť a dovedie nazad;
5 Pán, tvoj Boh, ťa privedie do krajiny, ktorú prevzali tvoji otcovia do vlastníctva, a ty ju zasa zaujmeš a on ťa požehná a rozmnoží ťa viac ako tvojich otcov.
6 Potom Pán obreže tebe a tvojmu potomstvu srdce, aby si miloval Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše, aby si mohol žiť.
7 A všetky tieto kliatby Pán zošle na tvojich nepriateľov a odporcov, ktorí ťa prenasledovali.
8 Ty sa však vrátiš a budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a vyplníš všetky jeho príkazy, ktoré ti ja dnes ukladám.
9 A Pán, tvoj Boh, ti dá oplývať pri každom podujatí tvojich rúk potomstvom tvojho života, prírastkom tvojho dobytka, úrodou tvojej zeme a nadbytkom všetkých vecí, lebo Pán bude mať zasa radosť z teba v (tvojom) šťastí tak, ako sa radoval z tvojich otcov:
10 ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a zachováš jeho príkazy a nariadenia, ktoré sú napísané v tomto zákone, ak sa vrátiš opäť k Pánovi, svojmu Bohu, z celého srdca a celej svojej duše.
11 Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba vysoký ani ďaleký;
12 nie je v nebesách, aby si mohol vravieť: »Ktože vystúpi za nás do neba a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť, aby sme ho plnili?«
13 Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral a nepovedal: »Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!«
14 Naopak, veľmi blízko sú tie slová; (sú) v tvojich ústach, v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil.
15 Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie
16 a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva.
17 Ale ak sa tvoje srdce odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a uctievať ich,
18 tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal.
19 Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo,
20 keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.“
1 V prvom roku babylonského kráľa Baltazára mal Daniel sen, videnie, ktoré mu prešlo hlavou. Potom sen napísal. (Začiatok správy. Hovoril:)
2 Daniel povedal: „Videl som vo svojom nočnom videní a hľa, štyri vetry nebies rozbúrili veľké more
3 a z mora vystúpili štyri veľké zvieratá; boli od seba odlišné.
4 Prvé bolo ako lev a malo orlie krídla. Díval som sa, kým mu vytrhali krídla, postavili ho na dve nohy ako človeka a dali mu ľudské srdce.
5 A hľa, iné zviera, druhé, podobné medveďovi, bolo postavené na jednom boku a malo tri rebrá v pysku. A hovorili mu: »Hore sa, žer veľa mäsa!«
6 Potom som videl iné, ako leopard; toto malo na chrbte štyri vtáčie krídla; zviera malo štyri hlavy a dostalo sa mu vladárstva.
7 Potom som videl v nočných videniach štvrté zviera, hrozné, strašné a nadmieru mocné; malo veľké železné zuby, žralo a drúzgalo, ostatok však pošliapalo nohami. Bolo rozdielne od všetkých skorších zvierat a malo desať rohov.
8 Pozoroval som rohy a hľa, iný roh, malý sa dvíhal medzi nimi. Nato boli tri zo skorších rohov pred ním vytrhnuté; a hľa, na tomto rohu boli oči ako ľudské oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci.
9 Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň.
10 Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: začal súd a otvorili sa knihy.
11 Pozeral som sa pri zvuku veľkých rečí, ktoré hovoril roh; pozeral som sa kým bolo zviera zabité, jeho telo zničené a hodené do blčiaceho ohňa.
12 Aj ostatným zvieratám už bola odňatá moc a bola im určená dĺžka života na istý čas.
13 Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho.
14 A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.
15 Môj – Danielov – duch ustrnul v schránke a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma podesili.
16 Priblížil som sa k jednému z tých, čo tam stáli, a pýtal som sa ho na istotu o tomto všetkom. I povedal mi a vyložil mi význam vecí:
17 »Tieto štyri veľké zvieratá sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme.
18 Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia naveky a na veky vekov.«
19 Potom som chcel istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od všetkých, nadmieru hrozné, zuby malo zo železa a pazúry z kovu; žralo a drúzgalo, ostatok však šliapalo nohami.
20 A o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave, a o tom zvláštnom, ktorý vyrástol a pred ktorým tri klesli; na tomto rohu boli oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci, a podľa výzoru bol väčší než ostatné.
21 Díval som sa a tento roh viedol vojnu so svätými a prevládal ich,
22 kým neprišiel Starec dní a dal právo svätým Najvyššieho. A prišiel čas, keď kráľovstvo dostali svätí.
23 Povedal toto: »Štvrté zviera bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev, bude zožierať, mlátiť a šliapať celú zem.
24 A desať rohov: z toho kráľovstva povstane desať kráľov, po nich však povstane iný, ten bude rozdielny od skorších a troch kráľov zosadí.
25 Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a bude nivočiť svätých Najvyššieho, bude chcieť zmeniť časy a zákon a budú odovzdaní do jeho ruky na čas a časy a pol času.
26 Ale bude zasadať súd a odníme mu moc, aby ju zničil a zhubil až do konca.
27 Kráľovstvo však, vláda a moc nad kráľovstvami pod celým nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho; jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a jemu slúžia a poslúchajú ho všetky mocnárstva.«
28 (Potiaľto je koniec veci.) Mňa, Daniela, veľmi predesili moje myšlienky, tvár sa mi zmenila, ale vec som zachoval vo svojom srdci.“
1 V tom čase, hovorí Pán, budem Bohom všetkým rodom Izraela a oni budú mojím ľudom.
2 Toto hovorí Pán: Na pustatine našiel milosť národ, ušetrený mečom, do svojho odpočinku išiel Izrael.“
3 Zďaleka sa mu zjavil Pán: „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň.
4 Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa, panna, Izrael; ešte sa ozdobíš bubnami, vykročíš do tanca natešených.
5 Ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie: čo sadzači zasadia, aj užijú.
6 Lebo príde deň, keď budú kričať strážnici na vrchoch Efraima: »Hor’ sa, poďme na Sion k Pánovi, svojmu Bohu!«
7 Lebo toto hovorí Pán: Jasajte pre Jakuba v radosti a plesajte nad hlavou národov! Rozhlasujte, oslavujte a hovorte: »Pán vyslobodil svoj ľud, zvyšky Izraela.«
8 Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím; medzi nimi i slepých a chromých, samodruhé i šestonedieľky: veľký zástup sa vráti sem.
9 Prichádzajú s plačom, no vediem ich s potechou, zavediem ich k potokom vôd po rovnej ceste, kde sa nepotknú, lebo som Izraelov otec a Efraim je môj prvorodený.“
10 Národy, čujte slovo Pánovo; ohlasujte na ďalekých ostrovoch a vravte: „Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho a ustráži ho ako pastier stádo.“
11 Áno, Pán vykúpi Jakuba, vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.
12 Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k darom Pánovým, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a statku. Ich duša bude ako zavodnená záhrada, nebudú viac mrieť túžbou.
13 Vtedy sa bude panna tešiť v tanci, i mladíci a starci pospolu. „Ich smútok zmením na radosť, poteším ich, rozveselím po žiali.
14 Opojím dušu kňazov hojnosťou a môj ľud sa nasýti mojimi darmi“ – hovorí Pán.
15 Toto hovorí Pán: „Čuj, v Ráme počuť vzdychanie, prehorký plač, Ráchel narieka nad svojimi deťmi, nedá sa potešiť nad deťmi, pretože ich niet.“
16 Toto hovorí Pán: „Zabráň svojmu hlasu plač a svojim očiam slzy, veď tvoja námaha dostane odmenu, hovorí Pán, vrátia sa z nepriateľskej krajiny.
17 Je nádej pre tvoju budúcnosť – hovorí Pán, synovia sa vrátia na svoje územie.
18 Počujem Efraima vzdychať: »Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať ako neskrotený junec. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Pán, môj Boh!
19 Už som oželel svoj odpad, a keď som uznal, bil som si stehno, hanbil som sa a červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti.«
20 Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek mu hrozím, znovu si musím naň spomenúť a trasie sa mi preň vnútro, musím sa nad ním zmilovať“ – hovorí Pán.
21 Postav si stĺpy, zasaď si kamene, daj pozor na cestu, na chodník, ktorým si kráčal; vráť sa späť, panna, Izrael, vráť sa sem do týchto svojich miest!
22 Dokedyže budeš blúdiť, dcéra odbojná? Veď Pán stvorí čosi nové na zemi: Žena obkľúči muža.
23 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: „V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo: »Pán nech ťa požehná, spravodlivá niva, svätý vrch!«
24 A budú tam bývať spolu Júda a všetky jeho mestá, roľníci a sprievodcovia stád.
25 Áno, opojím unavenú dušu a každú roztúženú dušu naplním.“
26 (Preto som sa zobudil a pozeral, môj sen mi bol sladký.)
27 „Hľa, prídu dni – hovorí Pán, keď zasejem dom Izraelov a dom Júdov semenom ľudí a semenom zvierat.
28 A ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, pustošiť, nivočiť a pôsobiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť, hovorí Pán.
29 V tých dňoch nebudú viac hovoriť: »Otcovia jedli plánky a synom stŕpli zuby.«
30 Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky.
31 Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu!
32 Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom – hovorí Pán.
33 Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela – hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.
34 Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších – hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“
35 Toto hovorí Pán, ktorý dáva slnko za svetlo dňu, určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci, pobúri more, že hučia jeho vlny, Pán zástupov má meno:
36 „Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou, hovorí Pán, aj semä Izraela prestane byť národom predo mnou po všetky dni.“
37 Toto hovorí Pán: „Ak sa hore dajú zmerať nebesá a dolu preskúmať základy zeme, aj ja zavrhnem celé semä Izraela pre všetko, čo urobili – hovorí Pán.
38 Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a mesto sa vybuduje pre Pána od veže Chananel až po Rožnú bránu.
39 Meracia šnúra však pôjde ďalej rovno ku kopcu Gareb a skrúti sa ku Goe.
40 Celé Údolie mŕtvol a popola a celé pole až po potok Kedron a po uhol Konskej brány na východ, bude zasvätené Pánovi. Nikdy viac nebude zbúrané ani zrúcané.“
1 Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.
2 Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť.
3 Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu.
4 Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom.
5 Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.
6 Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.
7 Pán poslal slovo proti Jakubovi, aby dopadlo na Izrael.
8 A skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:
9 „Tehly sa zrútili – budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté – nahradíme ich cédrami.“
10 A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov.
11 Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
12 Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov,
13 nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.
14 Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost.
15 Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami, tí však, ktorých vedú, sú zvedení.
16 Preto z jeho junače nemá Pán radosti a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
17 Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu.
18 Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.
19 Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena.
20 Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.
13 Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.
12 Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.
1 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
2 Ono bolo na počiatku u Boha.
3 Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
5 A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
6 Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.
7 Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.
8 On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
9 Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.
10 Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.
11 Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
12 Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno,
13 čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
14 A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
15 Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“
16 Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.
17 Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
2. týždeň
1 Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali,
2 ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova.
3 Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem,
4 aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
5 Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.
6 Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia.
7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.
8 Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom,
9 podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu.
10 V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu.
11 Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára.
12 Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza.
13 Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.
14 Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých.
15 Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý.
16 Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu.
17 Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“
18 Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“
19 Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť.
20 Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“
21 Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme.
22 Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.
23 Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.
24 Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila:
25 „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“
26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret,
27 k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.
28 Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“
29 Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
30 Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.
31 Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.
32 On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida,
33 naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
34 Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“
35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.
36 Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!
37 Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
38 Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.
40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
41 Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.
42 Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
43 Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
44 Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.
45 A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
46 Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána
47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
49 lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno
50 a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
51 Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
52 Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
53 Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
55 ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
56 Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
57 Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna.
58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
59 Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi.
60 Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
61 Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
62 Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on.
63 Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.
64 Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
65 Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.
66 A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
67 Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:
68 „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka,
70 ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov,
71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu,
73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
74 aby sme mu bez strachu slúžili
75 vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.
76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu
77 a poučíš jeho ľud o spáse,
78 že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi
79 a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“
80 Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
2 Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.
3 A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,
5 aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave.
6 Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
7 I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
8 V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.
9 Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach,
10 ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
11 Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
15 Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“
16 Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.
17 Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.
18 A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.
19 Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
20 Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
21 Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
22 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,
23 ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“
24 a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
25 V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.
26 Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon,
28 vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
29 „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova,
30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu,
31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:
32 svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
34 Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,
35 – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
36 Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov,
37 potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
38 Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
39 A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
40 Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
41 Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
42 Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.
43 A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.
44 Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.
45 No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
46 Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.
47 Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
48 Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
49 On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“
50 Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
51 Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
52 A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
1 V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti:
2 „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
3 To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“
4 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med.
5 Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu.
6 Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
7 Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!?
8 Prinášajte teda ovocie hodné pokánia!
9 Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.
10 Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.
11 Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.
12 V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
13 Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť.
14 Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“
15 Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval.
16 Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.
17 A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“