evanjelium podľa jána10
- 1Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník;
- 2ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec.
- 3Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich
- 4a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas.
- 5Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích.
- 6Toto podobenstvo im povedal Ježiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril.
- 7Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec.
- 8Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly.
- 9Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde.
- 10Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly život a aby maly hojnosť.
- 11Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce.
- 12Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce.
- 13A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce.
- 14Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú.
- 15Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce.
- 16A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.
- 17Preto ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal.
- 18Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca.
- 19Vtedy zase povstala roztržka medzi Židmi pre tie slová.
- 20A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate?
- 21A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môže démon otvoriť oči slepých?
- 22A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima.
- 23A Ježiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej.
- 24Vtedy ho obstúpili Židia a hovorili mu: Dokedy budeš držať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene!
- 25Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne;
- 26ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.
- 27Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma,
- 28a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.
- 29Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca.
- 30Ja a Otec sme jedno.
- 31Vtedy zase zodvihli Židia kamene, aby ho ukameňovali.
- 32Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete?
- 33Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.
- 34Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste?
- 35Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť -
- 36vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?
- 37Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi;
- 38ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Otcovi.
- 39Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vyšiel z ich ruky.
- 40A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv krstil, a zostal tam.
- 41A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda.
- 42A mnohí tam uverili v neho.