kazateľ7
  • 1Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.
  • 2Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.
  • 3Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.
  • 4Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.
  • 5Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.
  • 6Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.
  • 7Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.
  • 8Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.
  • 9Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.
  • 10Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.
  • 11Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.
  • 12Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.
  • 13Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?
  • 14V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Boh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.
  • 15Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.
  • 16Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?
  • 17Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?
  • 18Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.
  • 19Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.
  • 20Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.
  • 21Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.
  • 22Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.
  • 23Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.
  • 24Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?
  • 25Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.
  • 26A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.
  • 27Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,
  • 28čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.
  • 29Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Boh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.