kniha deuteronómium31
- 1A Mojžiš odišiel a hovoril tieto slová všetkému Izraelovi.
- 2A povedal im: Je mi dnes stodvadsať rokov; nebudem už viacej môcť vyjsť a vojsť a tak byť vaším vodcom. A Hospodin mi tiež povedal: Neprejdeš za tento Jordán.
- 3Hospodin, tvoj Boh, on pojde pred tebou, on vyhladí tie národy zpred tvojej tvári, a zaujmeš ich do dedičstva. Jozua pojde pred tebou, tak ako hovoril Hospodin.
- 4A Hospodin im učiní, jako učinil Síchonovi a Ógovi, kráľom Amoreja, a ich zemi, ktorých vyhladil.
- 5Hospodin ich vydá pred vami, aby boli porazení, a učiníte im podľa každého prikázania, ktoré som vám prikázal.
- 6Buďte zmužilí a silní, nebojte sa a nedeste sa pred nimi, lebo Hospodin, tvoj Boh, ide s tebou; neopustí ťa ani ťa nezanechá.
- 7A Mojžiš zavolal Jozuu a povedal mu pred očami celého Izraela: Buď zmužilý a silný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do zeme, ktorú s prísahou sľúbil Hospodin ich otcom povediac, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš do dedičstva.
- 8A Hospodin, on pojde pred tebou, on bude s tebou, neopustí ťa ani ťa nezanechá. Nebudeš sa báť ani sa nebudeš strachovať!
- 9A Mojžiš napísal tento zákon a dal ho kňazom, synom Léviho, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a všetkým starším Izraelovým.
- 10A Mojžiš im prikázal a riekol: Na konci siedmich rokov, na výročnú slávnosť roku úpustu, na sviatok stánov,
- 11keď prijde celý Izrael ukázať sa pred Hospodinom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš čítať tento zákon pred celým Izraelom, v ich uši.
- 12Shromaždi ľud, mužov i ženy i deti i svojho pohostína, ktorý je v tvojich bránach, aby počuli a aby sa učili a aby sa báli Hospodina, vášho Boha, a budú ostríhať, aby činili všetky slová tohoto zákona.
- 13Aj ich synovia, ktorí ešte neznajú toho, budú počúvať a budú sa učiť báť sa Hospodina, vášho Boha, po všetky dni, ktoré budete žiť na zemi, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju zaujali do dedičstva.
- 14A Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, priblížily sa tvoje dni, aby si zomrel. Povolaj Jozuu a postavte sa v stáne shromaždenia, a prikážem mu. Vtedy išiel Mojžiš a Jozua a postavili sa v stáne shromaždenia.
- 15A Hospodin sa ukázal v stáne v oblakovom stĺpe, a oblakový stĺp stál nad dverami stánu.
- 16A Hospodin riekol Mojžišovi: Hľa, budeš ležať so svojimi otcami, a tento ľud vstane a bude smilniť idúc za bohmi cudzincov, obyvateľov zeme, do ktorej ide, aby žil medzi nimi, a opustí ma a zruší moju smluvu, ktorú som učinil s ním.
- 17Preto sa môj hnev zapáli na neho toho dňa, a opustím ich a skryjem pred nimi svoju tvár, a bude na zožranie, a prijdú naň mnohé zlé veci a úzkosti, a povie toho dňa: Či neprišly na mňa tieto zlé veci preto, že nie je môjho Boha v mojom strede?
- 18A ja istotne skryjem svoju tvár toho dňa pre všetko to zlé, ktoré páchal, keď sa obrátil k iným bohom.
- 19A tak teraz si napíšte túto pieseň, a nauč ju synov Izraelových, vlož ju do ich úst, aby mi bola táto pieseň za svedka proti synom Izraelovým.
- 20Lebo ho dovediem do zeme, ktorú som prisahal jeho otcom, ktorá tečie mliekom a medom, a keď bude jesť a nasýti sa a stučneje, obráti sa k iným bohom, a budú im slúžiť a budú ma popudzovať k hnevu a zrušia moju smluvu.
- 21A stane sa, keď prijdú na neho mnohé zlé veci a úzkosti, že táto pieseň bude svedčiť pred ním ako svedok, lebo nebude zabudnutá ani neodíde od úst jeho semena, lebo viem, čo myslí a čo bude robiť ešte dnes, prv ako ho vovediem do zeme, ktorú som mu prisahal.
- 22A Mojžiš napísal túto pieseň toho istého dňa a učil ju synov Izraelových.
- 23A Hospodin prikázal i Jozuovi, synovi Núnovmu, a riekol: Buď zmužilý a silný, lebo ty vovedieš synov Izraelových do zeme, ktorú som im prisahal, a ja budem s tebou.
- 24A stalo sa, keď dopísal Mojžiš slová tohoto zákona do knihy až do posledného slova,
- 25že prikázal, Mojžiš, Levitom, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a povedal:
- 26Vezmite túto knihu zákona a položte ju po strane truhly smluvy Hospodina, svojho Boha, a bude tam proti tebe za svedka.
- 27Lebo ja znám tvoju spúru a tvoju tvrdú šiju. Hľa, kým ešte žijem dnes s vami, spierali ste sa proti Hospodinovi, a čo len bude potom, keď zomriem!
- 28Shromaždite ku mne všetkých starších svojich pokolení a svojich správcov a budem hovoriť tieto slová do ich uší a zavolám proti nim za svedkov nebesia i zem.
- 29Lebo viem, že sa veľmi porušíte po mojej smrti a vybočíte z cesty, ktorú som vám prikázal, pre čo prijde na vás to zlé v neskorších dňoch, keď budete robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových, popudzujúc ho dielom svojich rúk.
- 30A Mojžiš hovoril v uši celého shromaždenia Izraelovho slová tejto piesne až do posledného slova.