kniha proroka jeremiáša48
- 1Čo do Moába. Takto hovorí Hospodin Zástupov, Boh Izraelov: Beda mestu Nébo, lebo bude spustošené; hanbiť sa bude, vzaté bude Kirjataim, Misgab sa bude hanbiť a bude sa desiť.
- 2Niet už viacej chlúby Moábovej v Chešbone; vymysleli proti nemu zlé. Poďte a vytneme ho tak, aby nebol národom. Aj ty, Madmen, umĺkneš; za tebou pojde meč.
- 3Hlas kriku počuť z Choronajima: Spustošenie a veľké skrúšenie!
- 4Skrúšený je Moáb! Jeho malí budú kričať tak, že to bude počuť naďaleko.
- 5Lebo hore svahom Luchíta pojde sa neprestajným plačom; lebo na svahu Choronaima počujú nepriatelia krik skrúšenia.
- 6Utekajte, zachráňte svoju dušu! Všetky budú jako borievka na púšti.
- 7Lebo preto, že sa nadeješ na svoje diela a na svoje poklady, budeš i ty vzatý, Moábe, a Chámoš pojde von do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu.
- 8A pustošiteľ prijde na všetky mestá, ani neujde niktoré mesto; údolie zahynie a rovina bude zahladená, to, čo povedal Hospodin.
- 9Dajte Moábovi peruť, lebo vyjde letmo, a jeho mestá budú obrátené na pustinu tak, že nebude v nich obyvateľa.
- 10Zlorečený ten, kto koná dielo Hospodinovo nedbalo, a zlorečený ten, kto zdržuje svoj meč od krvi.
- 11Moáb žil bezpečný od svojej mladosti a pokojne sedel na svojich kvasniciach ani nebol prelievaný z nádoby do nádoby ani neišiel do zajatia, preto stojí jeho chuť v ňom, a jeho vôňa sa nezmenila.
- 12Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že pošlem na neho tých, ktorí prelievajú, a prelejú ho, vyprázdnia jeho nádoby a roztrepú ich žbány.
- 13A tak sa bude hanbiť Moáb pre Chámoša, jako sa hanbia dom Izraelov pre Bét-el, svoju nádej.
- 14Akože poviete: My sme udatní hrdinovia a chrabrí mužovia do boja?
- 15Moáb bude spustošený, a nepriateľ vyjde hore do jeho miest, a jeho vybraní mládenci sídu dolu na zabitie, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov.
- 16Blízko je zkaza Moábova, aby prišla, a jeho trápenie náhli sa veľmi.
- 17Ľutujte ho všetci, ktorí ste na jeho okolí, a všetci, ktorí znáte jeho meno, povedzte: Jako je len polámaná berla sily, palica krásy!
- 18Sídi so svojej slávy a sadni v smäde, obyvateľko, dcéro Díbona, lebo zhubca Moábov ide hore proti tebe, zkazí tvoje ohrady.
- 19Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľko Aroera; opýtaj sa toho, ktorý uteká, a tej, ktorá beží, aby unikla; povedz: Čo sa stalo?
- 20Moáb sa hanbí, lebo je zdrtený. Kvíľte a kričte: Oznámte v Arnone, že Moáb je spustošený!
- 21A súd prišiel na zem tej roviny, na Cholon, na Jahacu a na Mefaat,
- 22prišiel i na Díbon, na Nébo i na Bét-diblataim,
- 23na Kirjataim, na Bét-gamul i na Bét-meon,
- 24na Kerijót, na Bocru i na všetky mestá zeme Moábovej, ďaleké i blízke.
- 25Roh Moábov je odťatý, a jeho rameno je polámané, hovorí Hospodin.
- 26Opojte ho, lebo sa povýšil proti Hospodinovi, aby pleskol Moáb do svojho vývratku. A bude aj on na posmech.
- 27Alebo či nebol tebe Izrael za posmech? Či bol azda najdený medzi zlodejmi? Lebo kedykoľvek zavadíš o neho svojimi slovami, pokyvuješ hlavou.
- 28Opustite mestá a bývajte v skale, obyvatelia Moábovi, a buďte jako holubica, ktorá hniezdi ďaleko v rozsadlinách.
- 29Slýchali sme o pýche Moábovej, je veľmi pyšný, o jeho vysokomyseľnosti, o jeho pýche, o jeho nadutosti a povýšenosti jeho srdca.
- 30Ja znám, hovorí Hospodin, jeho vztek, ale nebude tak; jeho márne reči hrdé nevykonajú ničoho.
- 31Preto kvílim nad Moábom a kričím pre celého Moába, úpia pre mužov Kir-chéresa.
- 32Viacej ti plačem, ako som plakal nad Jazerom, viniču Sibmy! Tvoje výhonky prenikly za more, dosiahly až po more Jazera: na tvoje letné plody a na tvoju oberačku pripadol zhubca.
- 33A sprataná bude radosť a plesanie s úrodného poľa a zo zeme Moábovej, a spôsobím to, že nebude vína v prešoch. Nebudú šliapať hrozna s radostným krikom oberača; krik oberača nebude radostným krikom oberača.
- 34Od kriku Chešbona až po Eleále, až po Jahac budú vydávať svoj hlas, od Coára až po Choronaim ako trojročná jalovica, lebo aj vody Nimríma budú obrátené na púšť.
- 35A spôsobím to, hovorí Hospodin, aby nemal Moáb toho, kto by obetoval zápal na výšine, a toho, kto by kadil jeho bohom.
- 36Preto zneje moje srdce pre Moába jako fujary, a moje srdce zneje nad mužmi Kir-chéresa jako píšťaly; preto aj prebytok, ktorého nadobudli, zahynie.
- 37Lebo každá hlava je plešivá a každá brada ostrihaná, na všetkých rukách sú rezy a na bedrách smútočné vrece;
- 38na všetkých postrešiach Moábových i po jeho uliciach všade samý žalostný nárek, lebo som rozbil Moába jako nádobu, v ktorej niet záľuby, hovorí Hospodin.
- 39Aký je zdrtený! Kvília. Ako obrátil Moáb chrbát od hanby! A Moáb je za posmech a na postrach všetkým, ktorí sú vôkol neho!
- 40Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, priletí jako orol a roztiahne svoje krýdla na Moába.
- 41Kerijót bude vzaté, a pevnosti budú uchvátené. A srdce udatných mužov Moábových bude toho dňa jako srdce ženy, sovrenej úzkosťami porodu.
- 42Moáb bude zahladený tak, že prestane byť ľudom, pretože sa povýšil proti Hospodinovi.
- 43Pachad, pachat a pach na teba, obyvateľu Moába! hovorí Hospodin.
- 44Ten, kto utečie pred strachom, padne do jamy, a ten, kto vylezie z jamy, bude lapený do smečky. Lebo uvediem na neho, na Moába, rok ich navštívenia, hovorí Hospodin.
- 45V tôni Chešbona budú stáť zo sily vyčerpaní utekajúci; ale istotne vyjde oheň z Chešbona a plameň zpomedzi Síchona a zožerie sluchu Moábovu a temeno hlavy synov hrmotu.
- 46Beda tebe, Moábe! Zahynie ľud Chámošov! Lebo tvoji synovia budú vzatí do zajatia a tvoje dcéry v plen.
- 47Ale v posledných dňoch navrátim zajatých Moábových, hovorí Hospodin. Potiaľto súd Moábov.