kniha sudcov16
  • 1Potom odišiel Samson do Gazy a uvidiac tam ženu smilnicu vošiel k nej.
  • 2A voľakto povedal Gažanom: Samson prišiel sem! Vtedy ho obkľúčili a úkladili mu celú noc v bráne mesta. A boli ticho celú noc a vraveli: Čakať, až bude svetlo ráno, a zabijeme ho.
  • 3A Samson ležal až do polnoci. Potom o polnoci vstal, pochytil vráta brány mesta s oboma podvojami a vytrhnúc ich aj so závorou vzložil na svoje plecia a vyniesol ich na temeno vrchu, ktorý leží naproti Hebronu.
  • 4A stalo sa potom, že si zamiloval ženu na doline Sórek, ktorej to žene bolo meno Delila.
  • 5A prišli k nej hore kniežatá Filištínov a povedali jej: Prehovor ho a zveď, v čom leží jeho veľká sila, a čím by sme ho mohli premôcť, aby sme ho poviazali a pokorili. A my ti dáme každý tisíc a jednosto šeklov striebra.
  • 6Vtedy povedala Delila Samsonovi: Povedz mi, prosím, v čom leží tvoja veľká sila, a čím by ťa bolo možno poviazať a tak pokoriť?
  • 7A Samson jej povedal: Keby ma poviazali siedmimi surovými húžvami, ktoré ešte neuschly, nemal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek.
  • 8A kniežatá Filištínov jej doniesli hore sedem surových húžev, ktoré ešte neboly uschly, a poviazala ho nimi.
  • 9A úkladník jej sedel v komore. A povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! Ale on roztrhol húžvy, jako sa roztrhne motúz z kúdele, keď zavonia oheň. A nebola poznaná jeho sila.
  • 10Vtedy povedala Delila Samsonovi: Hľa, oklamal si ma a hovoril si mi lži. Nože mi teraz povedz, prosím, čím by si mohol byť poviazaný.
  • 11Na to jej odpovedal: Keby ma dobre poviazali novými povrazmi, ktorými sa ešte nič nerobilo, nemal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek.
  • 12A Delila vzala nové povrazy a poviazala ho nimi a povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! A úkladník sedel v komore. Ale on ich roztrhol a shodil so svojich ramien ako niti.
  • 13Tu povedala Delila Samsonovi: Až doteraz si ma klamal a hovoril si mi lži. Povedz mi, čím by si mohol byť poviazaný! A povedal jej: Keby si sotkala sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou.
  • 14A urobila tak, zarazila klinom a povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! Ale keď sa prebudil zo svojho spánku, vytrhol klin tkaniva aj s osnovou.
  • 15Na to mu povedala: Jako môžeš povedať: Milujem ťa, keď nie je so mnou tvoje srdce? Toto už trikrát si ma oklamal a nepovedal si mi, v čom leží tvoja veľká sila.
  • 16A stalo sa, keď ho len deň ako deň sužovala svojimi slovami a naliehala na neho, že to už nemohla zniesť jeho duša, znavená až na smrť.
  • 17vtedy jej vyjavil celé svoje srdce a povedal jej; Britva nikdy nevyšla na moju hlavu, lebo som nazarej Boží od života svojej matky. Keby ma oholili, odišla by odo mňa moja sila, a nemal by som vlády, ale by som bol ako každý iný človek.
  • 18A Delila vidiac, že jej vyjavil celé svoje srdce, poslala a zavolala kniežatá Filištínov a odkázala: Poďte už teraz hore, lebo mi vyjavil celé svoje srdce. A tak prišli k nej hore kniežatá Filištínov a doniesli striebro vo svojej ruke.
  • 19A keď ho uspala na svojich kolenách, zavolala človeka a sholila sedem vrkočov jeho hlavy a začala ho pokorovať. A tak odišla jeho sila od neho.
  • 20A povedala: Filištíni na teba, Samsone! A keď sa prebudil zo svojho spánku, povedal si: Vyjdem von ako po každé a otrasiem sa. Ale on nevedel, že Hospodin odišiel od neho.
  • 21Vtedy ho pochytili Filištíni a vyklali mu oči a odviedli ho dolu do Gazy, poviazali ho dvoma medenými reťazami, a mlel v dome väzňov.
  • 22Ale vlas jeho hlavy započal zase rásť po jeho oholení.
  • 23A kniežatá Filištínov sa shromaždili, aby obetovali veľkú bitnú obeť Dágonovi, svojmu bohu, a aby sa veselili, lebo povedali: Náš boh dal Samsona, nášho nepriateľa, do našej ruky.
  • 24A keď ho videl ľud, chválil svojeho boha, lebo vravel: Náš boh dal nášho nepriateľa do našej ruky a toho, ktorý pustošil našu zem a pobil mnohých z našich ľudí.
  • 25A stalo sa, keď sa už bolo rozveselilo ich srdce, že povedali: Zavolajte Samsona, aby nás zabával. A tak zavolali Samsona z domu väzňov, a robil žarty pred nimi. A postavili ho medzi stĺpy.
  • 26A Samson povedal mládencovi, ktorý ho držal za ruku a vodil: Nechaj ma a daj mi ohmatať stĺpy, na ktorých stojí dom, aby som sa oprel o ne.
  • 27A dom bol plný mužov i žien, a boly ta sídené všetky kniežatá Filištínov, a na streche bolo asi tri tisíce mužov a žien, ktorí sa dívali, keď zabával Samson.
  • 28A Samson volal k Hospodinovi a povedal: Pane, Hospodine, rozpomeň sa, prosím, na mňa a posilni ma, prosím, už len tento raz, ó, Bože, aby som sa raz pomstil na Filištínoch za obe svoje oči!
  • 29Vtedy objal Samson oba prostredné stĺpy, na ktorých stál dom a na ktorých spočíval, jeden svojou pravou rukou a druhý svojou ľavou rukou.
  • 30A Samson povedal: Nech tedy zomrie moja duša s Filištínmi! A nahol sa mocne, a dom padol na kniežatá a na všetok ľud, ktorý bol v ňom, takže bolo mŕtvych, ktorých pobil, keď zomieral, viacej, než bolo tých, ktorých pobil vo svojom živote.
  • 31Potom sišli jeho bratia i celý dom jeho otca a vezmúc ho odniesli hore a pochovali ho medzi Careou a medzi Eštaolom, v hrobe Manoacha, jeho otca. A on súdil Izraela dvadsať rokov.