list rimanom11
  • 1Hovorím tedy: Či azda Boh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho.
  • 2Nezavrhnul Boh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí:
  • 3Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu.
  • 4Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi.
  • 5Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.
  • 6Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom.
  • 7Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení.
  • 8Zrovna jako je napísané: Boh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa.
  • 9A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osídlom a pascou, kameňom úrazu a odplatou.
  • 10Nech sa zatmia ich oči, aby nevideli, a ich chrbát zohni navždy.
  • 11Hovorím tedy: Či neklesli, aby padli? Nech sa nestane! Ale ich pádom sa dostalo spasenie pohanom, aby ich rozhorlil.
  • 12No, ak je ich pád bohatstvom sveta a ich porážka bohatstvom pohanov, o koľko viac ich plnosť!
  • 13Lebo hovorím vám pohanom: Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov, vychvaľujem túto svoju službu,
  • 14ak by som len nejako mohol rozhorliť svoje telo a zachrániť niektorých z nich.
  • 15Lebo ak je ich zavrhnutie smierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako život, život z mŕtvych?!
  • 16A jestli je prvotina svätá, vtedy aj celé cesto, a jestli je koreň svätý, vtedy aj vetvi.
  • 17Ale ak sú niektoré vetvi vylomené, a ty, ktorý si z divej olivy, vštepený si medzi ne a stal si sa spoluúčastným koreňa a tuku olivy,
  • 18nechváľ sa proti vetviam: a jestli sa chváliš, vedz, že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba.
  • 19Nuž tedy povieš: Vetvi sú vylomené, aby som ja bol vštepený.
  • 20Dobre. Vylomené sú neverou, a ty stojíš vierou. Nebuď vysokomyseľný, ale sa boj!
  • 21Lebo ak Boh neušetril prirodzených vetví, mohol by snáď neušetriť ani teba.
  • 22Vidz tedy dobrotu i prísnosť Božiu! Na tých, ktorí padli, prísnosť, a na teba dobrota Božia, keď zostaneš v dobrote, ináče budeš aj ty vyťatý.
  • 23A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Boh má moc zase ich vštepiť.
  • 24Lebo ak si ty vyťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dobrej olivy, o koľko skôr potom títo súc prirodzenými vetvami vštepení budú do svojej vlastnej olivy!
  • 25Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov,
  • 26a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba.
  • 27A toto im bude odo mňa smluva, keď odnímem ich hriechy.
  • 28Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov.
  • 29Lebo nijakým činom neželie Boh darov svojej milosti a svojho povolania.
  • 30Lebo zrovna tak, ako ste aj vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste došli milosrdenstva ich neposlušnosťou,
  • 31tak aj oni teraz neposlúchajú, aby milosrdenstvom, ktoré sa vám dostalo, aj oni došli milosrdenstva,
  • 32pretože Boh zavrel všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.
  • 33Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty!
  • 34Lebo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil?
  • 35Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu to bolo odplatené?
  • 36Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Ameň.