Krížová cesta

Prípravná modlitba

Milostivý Spasiteľ, Pane Ježišu Kriste, s poníženým srdcom sa ti klaniame ako svojmu Pánovi a Bohu. Ľutujeme svoje hriechy, lebo sme nimi urazili tvoju dobrotu. Chceme teraz vykonať pobožnosť krížovej cesty, nech je vynahradením za naše hriechy a nech podľa tvojej vôle pomôže dušiam v očistci. Pane Ježišu, milostivo vypočuj naše prosby, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš je zradený a zajatý. Veľkňazi a zákonníci ho predvedú pred Piláta a žiadajú jeho smrť ukrižovaním. V Ježišovi vidia vzbúrenca a rúhača. Ale pre Piláta je Ježiš len bezvýznamným Židom, o ktorom si veľkňazi čosi navymýšľali. Nechce Ježiša odsúdiť. Možno Ježiš ešte stále dúfa, že Nebeský Otec odníme od neho kalich utrpenia. Pilát však na naliehanie veľkňazov a tiež zo strachu o svoj úrad napokon vydá Ježiša ľudu, aby si ho ukrižovali. Sám si ale umýva ruky, aby sa zbavil svojho podielu viny. Pane Ježišu, ty si za svojho života zachránil nejedného davom na smrť odsúdeného človeka. Teraz si to ty, koho dav odsúdil a nieto človeka, ktorý by sa ťa zastal. V tomto odsúdení teba znejú aj moje slová odsúdenia. Odsúdenia známych i neznámych ľudí, ktorých som vo svojom živote stretal. Pane, prosím ťa o pokorné srdce, ktoré nedovolí jazyku vyrieknuť ďalšie slová opovrhnutia, ani nenechá myseľ odsúdiť ďalšieho človeka.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

II. zastavenie: Pán Ježiš berie na svoje plecia kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Je rozhodnuté. Zabijú ho. Ježiš, zbičovaný a tŕním korunovaný, sa však nebráni proti tomuto rozsudku. Všetko ponížene znáša. Bitky, nadávky, pľuvance… Musí byť pre neho nesmierne bolestivé, že tí, ktorí ho so záujmom počúvali, verili jeho slovám, klaňali sa mu pri vstupe do Jeruzalema, ho teraz preklínajú a trápia. Cíti sa taký osamelý a opustený, že len drevo vlastného kríža je mu v tejto chvíli priateľom. Objíme ho, pobozká a vykročí na svoju poslednú cestu. Aj dnes ma čakajú povinnosti, aj dnešok odo mňa vyžaduje rozhodnutia. Ty, Pane, si zdanlivo nemal na výber, keď ti plecia oťaželi drevom kríža. Bol si však viac, ako len trestanec bez vlastnej vôle. Otcova vôľa sa stala tvojou voľbou, tak sa kríž, určený na popravu väzňov, stal nástrojom spásy ľudstva. Pane, pomáhaj nám prijať trápenia každého dňa, nevidieť za nimi len okamžitú príťaž, ale skôr budúcu úľavu po ich prekonaní. Prosím, daj, aby kríž, ktorý vezmeme na seba, uberal na ťarche hriechov duší v očistci.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

III. zastavenie: Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Náš Pán je ešte len na začiatku svojej cesty. No dusný poludňajší vzduch, dlhé hodiny bez jedla, vody a spánku, pálivé rany po biči a k tomu aj nenávisť, ktorá sprevádza každý Ježišov krok, spôsobia, že ťarcha kríža na okamih premôže jeho sily. Padá. Padá, ale opäť vstáva, aby splnil Otcovu vôľu. Môj pád do hriechu, Ježišov pád do prachu. Odlišné miesto i čas, príčina je však tá istá. Je to naše odvrátenie sa od Boha! Moja ľútosť vykonaného zla, Ježiš vstávajúci zo zeme. Opäť rôzne doby a krajiny, opäť však jedna príčina: náš návrat k Bohu… Pane Ježišu, prosím ťa, daj, aby sme cítili potrebu zmieriť sa s Otcom a aby nás svedomie vyzývalo k pravidelnej svätej spovedi.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

IV. zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou matkou

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ktoré dieťa v ťažkostiach a trápeniach nezatúži vidieť mamu, pocítiť jej upokojujúcu náruč, vyžalovať sa tej najdrahšej bytosti? Pán Ježiš je dojatý, keď v tom temnom dave plnom zloby zbadá konečne jeden svetlý bod, srdce plné lásky, svoju matku, ktorá v duchu rovnako trpí s ním. Panna Mária vidí svojho Syna, znetvoreného a ponižovaného. Vedeného na smrť na kríži. Toto stretnutie napĺňa oboch hlbokou bolesťou, avšak bolesť, ktorú nesú dvaja, sa znáša ľahšie… Ježišu, aj keď si práve nebol so svojou matkou, vždy vás spájala láska. Ako ďaleko však bývajú naše vzťahy s rodičmi od lásky! Tichá zaťatosť, neúprimné „prosím“ či „ďakujem“… A aká úľava prichádza po objatí, slovách odpustenia! Pane, prosím, daj aby sme si vážili svojich rodičov, snažili sa pochopiť, čo prežívajú vo svojom vnútri, pomáhali im modlitbami a boli pri nich v každom čase prítomní láskou.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha pánu Ježišovi niesť kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Nie zo súcitu, ale zo strachu. Z obavy, že zoslabnutý Ježiš zomrie ešte pred ukrižovaním, donútia vojaci Šimona z Cyrény, aby mu pomohol niesť kríž. Šimon je silný muž a unavený robotník, ktorý sa vracia z poľa. Zrejme sa mu nechce vláčiť sa s krížom nejakého zločinca. Ježiš je však vďačný aj za túto spoločnosť a malé odľahčenie na ceste kríža. Šimon sa tak stáva prvým človekom, ktorý vzal na seba Ježišov kríž. Šimon asi nebol práve nadšený výzvou vojaka, aby pomohol odsúdenému na smrť. Koľkokrát nás naše vnútro vyzýva pomôcť, keď prechádzame ulicami miest, kde nás oslovujú nepríjemne vyzerajúci, odpudiví ľudia a prosia o almužnu? Koľkokrát naozaj pomôžeme? Nie pohodením mince, ale úsmevom, milým slovom, vypočutím odľahčíme ich kríž, s ktorým sa trmácajú životom sami? Pane Ježišu, prosím, daj, aby sme nezatvárali oči pred utrpením blížnych, ale v každom z nich videli výzvu pomôcť niesť tvoj kríž a aby sme ju nezištne a ochotne prijali.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

V zástupe to zašumí a pred Pánom zrazu zastane žena. Ona jediná sa nad ním zľutovala a snažila sa mu pomôcť najlepšie, ako v tej chvíli vedela. Svojou šatkou Veronika opatrne utiera množstvo krvi, potu a prachu z Ježišovej ubolenej tváre. Vojaci ju rýchlo odoženú, ale Pán Ježiš necháva na šatke obraz svojej svätej tváre, z vďačnosti za túto láskyplnú – v našich očiach nepatrnú – službu. Pane, Veronika ťa videla doráňaného, s tvárou zaliatou krvou a potom a jej láskavosť ju pobádala, uľaviť tvojmu trápeniu. Väčšmi ako utretá tvár poteší trpiaceho prítomnosť a záujem blížneho. Veronikinou odmenou nebol iba obraz tváre na kuse látky, ale odtlačok Ježišovej radosti a lásky v jej srdci. Pane Ježišu, prosím, nech sme dostatočne smelí, aby sme sa prestali skrývať v ľahostajnom dave a začali konať skutky milosrdenstva.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

VII. zastavenie: Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Cesta ubieha pomaly a Ježiš je každým krokom slabší. Zakopáva o kamene a naďalej znáša posmešky a rúhanie. Kríž ho stále tlačí na pleciach, až padne druhýkrát tvárou k zemi. V duchu sa však stále modlí k Nebeskému Otcovi. Neprosí o rýchlu smrť, ale prosí o potrebnú silu, aby mohol dokončiť dielo spásy. Na naše veľké šťastie, Ježiš aj po druhý raz vstáva zo zeme, odhodlaný kráčať ďalej. Druhýkrát sa síce padá ľahšie, ale o to bolestivejšie. A ako to zamrzí, keď si uvedomíme, že z jedného prešľapu sa stáva rutina dňa. Nikoho z prizerajúcich sa Ježišov druhý pád asi neprekvapil. Ježiša naše opakované prehrešky tiež nezaskočili. To, že sa to nestalo prvýkrát, nie je pre nás ospravedlňujúcou výhovorkou, ale usvedčujúcim dôkazom. Pane Ježišu, prosím, pomôž nám zbavovať sa zlých návykov, stáť si za svojimi predsavzatiami a pamätať na to, že ty si vstal i druhýkrát.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Na krížovej ceste Ježiša sprevádza aj skupina žien, ktoré nad ním kvília a nariekajú. Možno pre jeho odpudzujúci výzor, možno pre kruté zaobchádzanie vojakov a možno len tak, lebo sa to hodilo k situácii… Pán Ježiš však pozná ich zmýšľanie, pozná budúcnosť a hriechy ľudstva, preto ženám vraví: „Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia ´Blahoslavené neplodné! Loná, ktoré nerodili a prsia, ktoré nepridájali!´“ Ani jednu z tých žien vtedy asi nenapadlo, že aj ich hriechy a hriechy ich detí sú tomu príčinou… A komu dnes napadne, čo všetko spôsobujeme našim blížnym; kto z nás si vie priznať chybu? Pane Ježišu, prosím, daj, aby sme po tvojom napomenutí neboli pobúrení alebo urazení, ale aby sme sa zamysleli nad svojimi činmi a ich následkami a snažili sa predchádzať hriechom z nedbanlivosti.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

IX. zastavenie: Pán Ježiš tretíkrát padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš je už blízko cieľa, takmer na vrchu Golgota. Tretí a poslednýkrát padá do prachu zeme, úplne vysilený a zmorený. Vojaci ho musia zo zeme dvíhať, lebo hoci náš Pán má vôľu vstať, telo už ho neposlúcha. Dokonca (podľa istej vizionárky) je taký slabý, že keby mu Boží anjeli nepomáhali niesť ťažký kríž, Ježiš by pod ním ani neustál. Keď pocíti akú-takú istotu v nohách, odhodlá sa na pár ostatných krokov k miestu ukrižovania, k Spáse. Pre ľudí, ktorí videli dva Ježišove pády, ten tretí už asi nebol ničím zaujímavý. Možno si aj v duchu povedali, nech radšej ani nevstáva, veď to nemá význam. A keď my po stýkrát zakopávame o ten istý kameň hriechu, a zase si udrieme kolená o zem, už ani necítime bolesť, len odpor k sebe samému. Pane Ježišu, prosím, nenechaj z nás zmiznúť túžbu po náprave svojho vnútra. Po každom páde nám ukazuj, že má význam vstať. Veď ak by si ty vtedy nevstal, aj naša spása by zostala v prachu.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

X. zastavenie: Pánu Ježišovi vyzliekajú šaty

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Koniec cesty neznamená ani zďaleka koniec Pánovho utrpenia. Vojaci sú nemilosrdní. Stŕhajú z Ježiša šaty, nedbajúc na jeho rany krvou k nim prischnuté, a delia si ich. Bez ostychu ho okrádajú. Nemajú v sebe ani kúsok úcty a necudne strhnú zo svätého tela aj spodný odev. Toto zneuctenie zmierni len muž, ktorý Pánovu nahotu zakryje svojou šatkou. Polonahý človek, vystavený pozornosti verejnosti, dnes už nie je nič neobvyklé. Už sa tomu ale nehovorí „hanba“, ale „biznis“. Sami si tým ale škodíme; strácame úctu k sebe ako chrámu Ducha Svätého i ako k človeku všeobecne. Z ľudí sa stávajú len predmety uspokojenia vlastnej túžby. Od takej myšlienky je iba malý krôčik ku skutku. A keď príde príležitosť, nestačíme sa diviť, kam zmizli naše zábrany. Pane Ježišu, prosím, daj, aby sme v ľudskom tele videli výnimočnosť Božej tvorivosti a správali sa k nemu s patričnou úctou a obdivom, nepredávali ho a nezneužívali. Nech si vždy uvedomíme, že pre hriechy nášho tela si si na svojom tele vytrpel všetku tú potupu krížovej cesty.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Nikto z vojakov nedbá na jeho bolesti. Surovo mu vykrúcajú ruky aj nohy a bez milosti ich pribíjajú na drevo kríža, prebodávajú klincami hrubými ako prst. Bez súcitu, bez mihnutia oka prelievajú drahocennú Pánovu krv. A on ich stále tak veľmi miluje, že to všetko trpí. Z každého Ježišovho výkriku bolesti, z každej slzy, z každej kvapky krvi volá k Bohu jeho nekonečná Láska k nám… k tým, ktorí ho zabíjame! Ježiša pribili na kríž, aby bolo jeho skrvavené telo výstrahou pre všetkých, čo sa chcú postaviť proti svetu, ktorý má svoje zaužívané pravidlá a vôbec nemá chuť meniť ich podľa Božej vôle. Strach je mocná diablova zbraň. Zapôsobila i na Ježišových učeníkov a pôsobí aj na nás… Prijať výzvu vyznať vieru a nasledovať Ježiša bolo vždy náročné, ale nikto, kto vydržal, neoľutoval. Pane Ježišu, prosím, pomáhaj nám rozhodnúť sa nasledovať ťa v konaní dobra, v pokornej službe a obetovaní sa, hoci by to znamenalo vzdať sa pohodlia, vystaviť sa nepochopeniu, či riskovať zranenie.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Tri hodiny sužujú Ježiša muky na kríži. Obklopený zločincami, odvrhnutý, ponížený, zneškodnený. Aká veľká je však láska jeho srdca! I v tejto ťažkej situácii veľkoryso sľubuje kajúcemu lotrovi nebo! I na sklonku života ho trápi naša budúcnosť, preto nám daruje Pannu Máriu, svoju Matku! Teraz – toto je chvíľa najhlbšej opustenosti Ježišovho srdca, najväčšieho smútku, ktoré vrcholia zúfalým výkrikom: „Bože môj! Prečo si ma opustil?!“ A keď Pán odovzdá Otcovi svojho ducha, zatmie sa slnko a nastane zemetrasenie po celej zemi, až vtedy mnohí uznajú, že on bol naozaj Boží Syn. Prorokovaný meč bolesti prenikol dušu Panny Márie, učeníci prežívali vnútorné muky, ešte aj príroda ťažko znášala smrť Božieho Syna. „Dokonané je!“ zneli tie známe slová. Ale mnohí to pochopili ako: „Je po všetkom! Už bude pokoj.“ Čas však ukázal, že koniec jedného pozemského života sa stal začiatkom cesty miliónov životov do Večnosti. A mnohí skutočne pokoj nachádzajú. Pane Ježišu, prosím, pomáhaj nám žiť tak, aby sme sa nemuseli báť smrti, aby nás odchod zo Zeme nezastihol nepripravených, a v hodinu našej smrti pritiahni nás k sebe do nebeského kráľovstva.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Je dokonané. Konečne Ježiša nemučia bolesti. Keď vojaci vidia, že Ježiš je mŕtvy, nepolámu mu kosti ako ostatným zločincom, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodne bok, z ktorého vytryskne krv a voda. Potom tajný Ježišov učeník, Jozef z Arimatey poprosil Piláta o Ježišovo telo a Pilát mu ho dal. Snímu jeho telo z kríža a položia ho Bolestnej matke do náručia. Opatrne vyslobodia jeho hlavu z tŕňovej koruny a vyumývajú všetky drahé rany. Pri kríži zostali už len tí, ktorí museli. Jedni preto, že to bola ich práca alebo im to iní prikázali, ale najradšej by už išli domov. Druhí preto, že chceli preukázať úctu a vďaku mŕtvemu Ježišovi, ku ktorému boli pevne pripútaní láskou a vierou. Ostatní odišli. Každý deň môžeme byť účastní Kristovej obety pri svätej omši, stretnúť sa s ním v Eucharistii. No aj medzi kresťanmi dneška sa opäť vytvárajú podobné skupiny, ako na Golgote. Pane Ježišu, prosím, daj, aby kresťania pochopili, že svätá omša nie je povinnosťou, ale výsadou pre každého pokrsteného a prijímanie Eucharistie je najväčším zdrojom milostí, aký vôbec existuje.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Potom Ježišovo telo zavinú do plátna s voňavými olejmi a bylinkami, ako Židia zvyknú pochovávať a prenesú ho do nového hrobu v neďalekej záhrade vytesaného do skaly. Vchod zapečatia veľkým kameňom a odídu. Ale Pilát dá k hrobu postaviť stráž, aby učeníci náhodou Pánovo telo neukradli a potom ho nevyhlásili za zmŕtvychvstalého. Asi všetci Ježišovi blízki si v deň ukrižovania mysleli, že posledné, čo môžu pre Ježiša urobiť, je pochovať jeho telo. Urobili všetko, ako bolo u nich zvykom a hrob zavreli. No ich myšlienky a srdcia zostali pri ňom. My sa v našom živote správame k Ježišovi podobne, len s trochu iným záverom. Prídeme do kostola, vypočuť si, čo sa kedysi udialo, vzdáme hold jeho Obete a zavrieme ho do hrobu! Kým sa opäť raz vrátime do kostola, je pre nás Ježiš mŕtvy… Pane Ježišu, prosím, urob naše srdcia schopnými prežívanie svätej omše a daj, nech to, čo sme vo svätej omši prežili, prenášame do všedného života. Posilňuj našu vieru, aby sme neboli iba svedkami smrti jedného výrečného človeka, ale hlásateľmi zmŕtvychvstania Božieho Syna.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Záverečná modlitba

Milosrdný Pane Ježišu, ďakujeme ti, že sme ťa smeli sprevádzať úskaliami Krížovej cesty. Ďakujeme za tvoje nevýslovné bolesti a potupnú smrť, ktoré si dobrovoľne podstúpil z lásky k nám. Prosíme o odpustenie našich hriechov a zaslúžených trestov. Ty nás veď cestou spásy tu na zemi, aby sme smeli s tebou vojsť oslávení do nového života v Nebi, kde ťa chceme chváliť a oslavovať na veky vekov. Amen.

zdroj:kapky.eu