Môžeš Boha opustiť, ale nemôžeš zabrániť, aby Ťa hľadal. Môžeš Boha nenávidieť, ale nemôžeš zabrániť, aby Ťa mal rád. Môžeš sa rozhodnúť proti Kristovi, ale On sa na Golgote rozhodol pre Teba. Môžeš sa vyhýbať jeho slovu a jeho Cirkvi, ale jeho slovo a Cirkev ťa napriek tomu stále hľadajú. Môžeš si sám hľadať cesty, ale nemôžeš zabrániť, aby ťa Boh neviedol. Môžeš Boha zapierať, preklínať, ale nemôžeš zabrániť, aby Boh nebol. (sv. Ján Pavol II.)
Úvod
Prišli sme sem, aby sme sa zastavili v tomto životnom zhone a chvíľu uvažovali o utrpení nášho Pána. O Božej láske, ktorá miluje každého z nás. Pozrime na Pána Ježiša cez Jána Pavla II. Cez tohto muža, ktorý vždy bol plný energie, ktorý vždy bol vášnivo zamilovaný do Pána Boha, ktorý bol verným pastierom.
1. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.
Pána Ježiša súdia a odsudzujú.Nevinného Bohočloveka súdia hriešni ľudia. On to pokorne prijíma. Je 16. október 1978. Otvárajú sa dvere na balkóne svätopeterského chrámu. Kardinál Felici oznamuje po mesiaci opäť vo zvučnej latinčine: Máme pápeža. Je ním kardinál Wojtyla. Dáva si meno Ján Pavol II. Veľké prekvapenie. Je to prvý slovanský pápež. Prvý pápež inej ako talianskej národnosti po 455 rokoch. Tento kardinál, ktorý prišiel do Ríma v ošúchanom odeve, vychádza z konkláve ako pápež. Najprenikavejší komentár snáď napísal André Frossard. Zatelefonoval do svojich parížskych novín: „Toto nie je pápež z Poľska, toto je pápež z Galiley.“ Pane Ježišu Kriste, prosíme ťa, na príhovor sv. Jána Pavla neustále pomáhaj Svätému Otcovi v jeho ťažkom postavení.
2. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
Pánu Ježišovi položili kríž na plecia. On ho pokorne prijíma bez reptania, lebo vie, že je to vôľa nebeského Otca. V deň zvolenia za pápeža, večer vystupuje nový pápež na balkón, aby prvýkrát oslovil svoje ovečky po celom svete: „Predrahí bratia a sestry, ešte neprešla bolesť nad smrťou milovaného Jána Pavla I. a hľa, otcovia kardináli zvolili nového rímskeho biskupa. Pochádza z ďalekej krajiny. Z ďalekej, ale aj veľmi blízkej. V spoločnej viere a kresťanskej tradícii. Bál som sa prijať túto voľbu, ale som sa jej podrobil v duchu poslušnosti voči Pánu Ježišovi a v úplnej oddanosti jeho presvätej Matke.“ Pane Ježišu Kriste, nauč nás hľadať a prijímať Božiu vôľu v našom živote.
3. zastavenie: Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom.
Padá pod ťarchou kríža.Hriechy sveta sú veľmi veľké a ťažké. Je 13. máj 1981. Horúce májové počasie. Päť hodín popoludní. Veľká audiencia. Dav na svätopeterskom námestí je nadšený. Pápež prichádza presne o 17,00 hodine v bielom otvorenom aute. Usmiaty Ján Pavol II. víta prítomných. Prešlo 13 minút. Ktosi podal pápežovi malú Sáru. Dieťa sa vrátilo do rúk matky a v tej chvíli nervózne vzlietli do nebies všetky holuby. Padli dva výstrely. Onedlho sa nadšenie mení na hrozné pocity. Ktosi vystrelil na pápeža. Smrteľne ho zranil. Je to možné, aby sa strieľalo na svätopeterskom námestí? Tu sa našiel ktosi, kto chcel vziať život biskupovi v bielom, ktorý svojim úprimným úsmevom preniká srdcia ľudí a rozdáva dobro a čistú radosť? Sestra Lucia hovorí v treťom fatimskom posolstve: „Potom sme videli v nesmierne veľkom svetle, ktorým bol Boh sám, biskupa oblečeného v bielom – boli sme presvedčení, že je to Svätý Otec. Aj mnohí iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý kopec a na jeho vrchole stál veľký kríž. Keď vystúpil na vrchol, padol na kolená pred veľkým krížom, ktorý stál na kopci, kde ho vojaci zabili tak, že ho zasiahli viacerými ranami svojich strelných zbraní.“ Pane, prosíme, odpusť nám naše kritizovanie kňazov, biskupov i Svätého Otca. Odpusť nám, keď ich odsudzujeme… Daj, aby sme pochopili, že je múdrejšie viac sa za kňazov modliť, ako ich nekonštruktívne kritizovať.
4. zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojom matkou.
Kristus vidí svoju Matku. Dve bezhriešne srdcia. Pohľady sa im stretli. Vedia svoju pravdu a to im stačí. Aj Ján Pavol., sa neustále obracal na svoju nebeskú Matku. Jej zveril svoje kňazstvo i pápežstvo. Celý som Tvoj, Mária! A Mária si vždy chránila svojho milovaného Syna. Presne rok po atentáte, 13. mája 1982 kľačí vo Fatime a ďakuje Márii za zázrak uzdravenia. Mariánsky pápež si je vedomý pravdivosti slov: „Mariánsky ctiteľ nezahynie.“ Aj preto zasvätil vo Fatime cely svet Panne Márii. „Ruženec je bič na diabla“ – hovorí Lucia z Fatimy. Karol Wojtyla to neustále nosil vo svojom srdci. Jeho dávny priateľ, kardinál Andrzej Mária Deskur povedal: „Úcta Karola Wojtylu k Panne Márii na mňa hlboko zapôsobila. Vravel, že musíme slúžiť Bohu tak, ako to robila Mária, ktorá sa tejto službe celkom odovzdala.“ Matka naša, Mária, uč nás a pomáhaj nám, aby sme boli verní tvojmu Synovi i v dnešnej slobodnej spoločnosti.
5. zastavenie: Šimon pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.
Šimona prinútili niesť Ježišovi kríž. O koľko viac radosti mohol mať, keby to bol urobil s láskou. Pápež nás vždy vyzýval: Pomáhajte pápežovi a všetkým, ktorí chcú slúžiť človeku a celému ľudstvu. Nebojte sa! Otvorte, ale dokorán otvorte dvere Kristovi. Jeho spasiteľnej moci otvorte hranice štátov. Nebojte sa! Kristus vie, čo je v človeku. Ján Pavol II., s láskou šiel v ústrety človeku. Nielen ako pápež, ale aj ako chlapec, mládenec, študent, ako kňaz, či kardinál. Z jeho detských rokov je známy príbeh, keď auto zrazilo školníka. Študenti sa zhŕkli okolo neho a nevedeli, čo robiť. Karol Wojtyla nestrácal čas. O niekoľko minút prišiel kňaz z neďalekej farnosti, ktorého Karol zavolal, aby školníkovi poskytol duchovnú pomoc. Pane, uč nás pomáhať našim blížnym a tým slúžiť Tebe.
6. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku.
Utiera mu šatkou pot. Určite je bohatá na lásku. Svoju druhú encykliku nazval pápež z Poľska: „Bohatý na milosrdenstvo“. Svätý Otec ju venoval Bohu – Láske, ktorý sa ustavične skláňa nad človekom. Láska, ktorá prekypuje milosrdenstvom. Boh sa od nepamäti skláňal k ľudstvu ako milosrdná láska. Milosrdná láska dosiahla svoj vrchol v Kristovi. Ježiš je viditeľná Božia láska, ktorá hľadá ľudí a chce im pomôcť. Dovoľ mu, aby ti podal ruku. Neďaleko Vatikánu sa motal žobrák, v ktorom jeden z monsignorov spoznal bývalého kňaza. Podarilo sa mu ho dostať na audienciu a upozornil pápeža na jeho prítomnosť. Po audiencii si ho Ján Pavol II., zavolal do vedľajšej izby. Keď kňaz – žobrák vyšiel von, plakal. Pápež ho totiž požiadal, aby ho vyspovedal a potom mu povedal: „Vidíš, aké je mocné poslanie sviatosti kňazstva? Neznevažuj ho!“
7. zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom.
Bože, chceme sa snažiť o život bohatý na lásku v našich skutkoch. Kristus opäť padá pod krížom. Ťarcha našich previnení je skutočne veľká. Ale on opäť vstal. Aj my často krát padáme. Pápež nám dáva návod, čo mame robiť vo svojej encyklike „Vykupiteľ človeka“. Jediné smerovanie ducha, jediné zameranie rozumu, vôle a srdca je pre nás toto: Ku Kristovi Vykupiteľovi sveta. Boží Syn sa spojil s každým človekom. Cirkev túži, aby každý človek mohol znovu nájsť Krista. Ježiš Kristus je hlavnou cestou pre Cirkev. Na tejto ceste nemôže byť Cirkev nikým zastavená. Ľudia boli unesení výnimočnou úctou Karola Wojtylu k Eucharistii. Trávil časť noci v tichej modlitbe pred oltárom. Ležal na zemi a ruky mal rozpažené v tvare kríža. Tu bral silu, aby potom vstal a niesol kríž ďalej. Aj my chceme vždy vstať a ísť po ceste prikázaní. V tom je naša veľkosť: vstať po páde a ísť späť za Kristom. Svätý Ján Pavol, vyprosuj nám milosti, aby sme to zvládli.
8. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy.
Plačú nad Bohočlovekom. Neplačte nado mnou, ale sami nad sebou a nad svojimi deťmi. Aj pápež nás napomínal, aby sme žili vo svojej rodine usporiadane. Aby rodina bola malou Cirkvou. Rodine venoval aj exhortáciu „O rodinnom spoločenstve,“ kde zdôrazňuje potrebnosť usporiadanej rodiny v súlade s Božím programom. Veľmi jasne sa vyjadril aj na adresu potratov: „Život človeka musí byt chránený od jeho počatia“. Pápež je nekompromisný obhajca každého počatého života. Veď každé dieťa, ktoré prichádza na svet, prináša posolstvo, že Boh doteraz nestratil dôveru v človeka. Ochrana života od počatia bola preňho aj počas jeho pontifikátu jedna z priorít. Svedok v procese blahorečenia rozprával, ako v rozhovore na túto tému Ján Pavol II. uprel naňho prenikavý pohľad a prudko dvihol ruku, aby dal najavo svoju rozhodnosť. Vzápätí vyhlásil: „Musíme urobiť všetko, čo sa dá, proti hnusnému zločinu, akým je potrat.“ Presadzoval „kultúru života“ a bol proti „kultúre smrti,“ ktorá ničí svet. Pane, vštep našim rodinám, otcom, matkám i deťom, hlboký zmysel pre charakter i zodpovednosť.
9. zastavenie: Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom.
Ďalší pád. Posledný a najťažší. Veľmi bolestný. Pápež vychádza z lietadla, zostupuje na zem, kľaká si a bozkáva zem krajiny, do ktorej prišiel. Úžasná pokora a veľká česť pre každú krajinu, ktorú navštívil. Padá na zem a prejavuje gesto, ktorým si veľmi uctí každý kút jeho veľkej svetovej farnosti. Dlho bolo len snom pre Slovensko, aby tento apoštol lásky prišiel aj na slovenskú zem, pod Tatry. Ako veľmi túžil a dlho mu to nebolo dovolené. Aké nevyspytateľné sú Božie cesty a nepochopiteľné jeho súdy. Kristov posol prišiel prvý raz k nám 22. apríla 1990. Potom to bolo v roku 1995 a tretí raz v roku 2003. Vždy prišiel s Božím optimizmom, silnou vierou, priniesol novú nádej Slovensku. Boží pútnik, ktorý hovoril aj Slovákom: „Nebojte sa, Kristus vás miluje, milujte aj vy Krista.“ Sv. Ján Pavol, vyprosuj nášmu národu silnú vieru, úctu a lásku k Pánu Bohu.
10. zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty.
Bolestné zvliekanie a tie pohľady! Má miesto v našom živote cudnosť a čistota? Mala by mať svoje miesto. Pápež sa obracia na mladých: „Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Vaša mladosť je veľké bohatstvo, prežite ju s Kristom.“ Pápež je verným ohlasovateľom evanjelia. Morálka musí byt rešpektovaná. Pán Ježiš žiada život v čistote. Naša spoločnosť je vystavená rôznym vplyvom, ktoré sloboda prináša. Chráňme si svoju mravnosť a učme našu mládež zodpovednosti aj v tejto oblasti. Tak veľmi potrebujeme mládež, ktorá má zásady mravnosti, ktorá má svoju ľudskú dôstojnosť. Tak veľmi potrebujeme ženské pokolenie, ktoré je hrdé na svoju ženskosť, ktoré sa nedá ponižovať.
11. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž.
Hrozné muky prežíva dobrotivý Pán. Aj moje hriechy ho pribíjajú. Aj Svätého Otca Ján Pavla často pribíjali na kríž. Ťažké kríže musel znášať už v mladosti. Ešte pred jeho narodením mu zomrela sestra, keď mal 9 rokov zomrela mu matka Emília, keď mal 12 rokov zomrel brat Edmund. Dvadsaťjedenročný stráca otca Karola. Absolvuje tajné štúdium teológie, keby mu prišlo nemecké gestapo na stopu, nemilosrdne by ho zabilo. Mnohými krížmi ho „obdaroval“ režim, ktorý vládol v Poľsku. Nowa Huta mala byť robotníckou štvrťou bez Boha. Karol Wojtyla nebol ochotný ustúpiť, naďalej podporoval zámer postaviť tam kostol. Došlo to až tak ďaleko, že celebroval polnočnú svätú omšu vo veľkom mraze, pod holým nebom. Akým veľkým krížom bol pre neho atentát, vražda poľského kňaza Popieluszka, Parkinsonova choroba, koľkí protestovali proti jeho návštevám. Za čo všetko ho kritizovali, jeho postoj, jeho rozhodnutia. Vyčítali mu, že nechce dovoliť potraty, že nechce dovoliť, aby svätili za kňazov aj ženy, že Cirkev je spiatočnícka. Vyčítali mu, že nechce dovoliť, aby sa kňazi ženili. Ale bola to opodstatnená kritika? Pomáhajme súčasnému Svätému Otcovi tak, ako môžeme: menej kritiky, viac obetí, viac modlitby.
12. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera.
Pán zomiera, ale jeho slová: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia – hovoria za všetko. 27. decembra 1983 došlo k historickému stretnutiu. Pápeža počas návštevy rímskej väznice prijalo 500 väzňov s nadšením a potleskom. Stretol sa aj so svojim atentátnikom Alim Agčom. Dvadsať minút sa spolu rozprávali. „O čom sme spolu hovorili, zostane tajomstvom medzi nami dvoma. Hovoril som s ním ako s bratom o tom, že som mu odpustil hneď po atentáte, že mu dôverujem a modlím sa za neho“. Svätý Otec objal Aliho Agču vo väzení a Agča sa pred ním hlboko sklonil, pobozkajúc mu úctivo ruku. Agča povedal: „Ľutujem svoj čin a vážim si pápeža“. Ale nikdy Agča nepožiadal pápeža o odpustenie. Kiež by sme aj my mali takú odpúšťajúcu lásku, akú má Boží Syn, akú mal jeho námestník na zemi, Ján Pavol II.
13. zastavenie: Mŕtveho Pána Ježiša vkladajú do rúk Panny Márie.
Ježiš je mŕtvy. Vkladajú ho do rúk jeho Matky. Veľkú bolesť musela cítiť. Slovensko má Sedembolestnú Máriu za svoju Patrónku. A Mária bola aj veľká ochrankyňa Karola Wojtylu. Pri jednej príležitosti, keď ešte nemohol Ján Pavol II., prísť na Slovensko, povedal: „Dnes nás naša návšteva mariánskych svätýň privádza na Slovensko – do Levoče. Z Levoče sa náš pohľad upiera na ďalšie mariánske svätyne, ktorými Slovensko oplýva; spomeniem aspoň niektoré: Gaboltov, Ľutina, Mariánka, Staré Hory a predovšetkým Šaštín – národná svätyňa Panny Márie, Patrónky Slovenska. Každý kút Slovenska je sprevádzaný materinským pohľadom Panny Márie. Úcta k Sedembolestnej sprevádza tento drahý národ po stáročia jeho dejín, plný toľkých ťažkých skúšok. Drahí levočskí pútnici: Putujem s vami na levočskú horu. Zo srdca vás požehnávam. Nech vás Matka posilní vo viere.“ To sú slová pápeža, ktorý mal vrúcny vzťah k Slovensku. Matka drahá, spomni na nás, tu pod Tatrami, verní sme my svätej Cirkvi, prebývaj s nami.
14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú.
Pochovávajú ho. Zdanlivo je všetkému koniec. Nie. Všetko len začína. Pri blahorečení v Bratislave Ján Pavol II., povedal: „Drahí bratia a sestry! Dnešná nedeľná liturgia nás pozýva upriamiť pohľad na kríž. On je tým „privilegovaným miestom“, na ktorom sa nám zjavila Božia láska. Na kríž upierali svoj nezlomnou vierou naplnený pohľad aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých som dnes s radosťou zapísal do zoznamu blahoslavených. Na kríži sa stretá ľudská úbohosť s Božím milosrdenstvom. Adorácia tohto nekonečného milosrdenstva predstavuje jedinú cestu, ako sa človek môže otvoriť tajomstvu kríža. Kríž je osadený v zemi, akoby zakorenený v ľudskej zlobe. Ale zároveň je vztýčený do výšky, smerom k nebu, kam akoby prstom ukazoval na Božiu dobrotu. Kristov kríž je víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života, znovunavrátením nádeje a zvestovaním svetla. Buď pozdravený kríž, nádej naša jediná.“ Pápež vyzýval Európu i svet: „Nie je možné žiť bez Boha! Pochovajte zlobu, vojnu, pýchu, násilie, ateizmus, nevraživosť, samoľúbosť a vzkrieste Boha vo svojich srdciach.“ Európa, svet, Slovensko … – to všetko bude zrazu úplne iné!
Záver
Ján Pavol II., bol a je neustále s nami. S našim slovenským národom. Nosil nás vo svojom srdci. Vždy sme boli drahí jeho srdcu. On sám to často krát spomenul pri rôznych príležitostiach. Vždy bol dobre informovaný o náboženskej situácii u nás. Vždy sme boli drahí jeho srdcu. 3. 7. 1995 pred odchodom zo Slovenska povedal: „Obraciam sa na celý slovenský národ, ktorý chcem v tejto chvíli lúčenia privinúť k svojmu srdcu veľkým objatím. Ako nespomenúť, že vaša viera má hlboké korene, dobre zasadené medzi vami ohlasovaním svätých misionárov Cyrila a Metoda? Prosím Vás, aby ste sa v duchu vždy vracali k týmto vzorom. Vraciam sa do Ríma s obrazom vašich hôr – našich hôr, ktorý sa mi vtlačil do pamäti. Vysoké Tatry, také drahé srdcu Slovákov i Poliakov. Ony nerozdeľujú, ale spájajú dva národy. Nech vládne pokoj vo vnútri vašich múrov, vo vašich domoch a občianskych spoločenstvách celého Slovenska Nech Boh ochraňuje Slovensko a jeho obyvateľov. Do videnia.“ Pápež sa vtedy evidentne lúčil so Slovenskom v nádeji, že pod Tatry zo slovenskej strany sa ešte vráti. Fyzicky sa vrátil na Slovensko v roku 2003. A potom 2. apríla 2005 odišiel do Neba. Odvtedy je stále s nami. Sv. Ján Pavol, prosíme ťa, oroduj za slovenský národ.
Pane, skončili sme krížovú cestu. Pozerali sme na tvoje utrpenie cez Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý išiel svojou krížovou cestou s tebou a s veľkou vierou. Ako máme kráčať my? Poľský pápež nám dáva usmernenie: „Budovanie Európskej únie sa nesmie obmedziť na oblasť hospodárstva a organizáciu trhu. Je potrebné podporovať taký model spoločnosti, ktorý rešpektuje dôstojnosť všetkých ľudí a ich práva, a ktorý napomáha vzťahy medzi ľuďmi a národmi, založené na spravodlivosti, vzájomnej úcte a pokoji. Hodnota človeka vyplýva skôr z toho, čím je, ako z toho, čo vlastní,“ zdôraznil Svätý Otec. Vštepme si hlboko do srdca jeho slová z Bratislavy: „S pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ, tu prítomný, alebo ma počúvajúci cez rozhlas či televíziu. Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium (Rim 1,16)! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.“ Svätý Ján Pavol II., zverujeme ti celý slovenský národ a jeho vieru.
zdroj: kapky.eu