Pochválený buď Ježiš a Mária.
Chcem sa s vami podeliť o našom svedectve. S manželom sme 7 rokov nemohli mať deti. Všetky vyšetrenia naznačovali tomu, že prirodzenou cestou neotehotniem. Lekári nás posielali na umelé oplodnenie. Nebolo to ľahké obdobie. Často som si poplakala aj v práci, nakoľko robím s deťmi. Bolo to ťažké pozerať sa na deti svojich spolužiakov, na tehotné mamičky. Aj keď to niekedy veľmi bolelo, musela som vstať a ísť ďalej. S manželom sme sa spolu modlili k sv. Gerardovi, deviatnik k Tadeášovi, chodili sme na púte (Levoča, Litmanová, Staré hory, Medžugorie …atď). Prosili sme o požehnanie od kňazov, o modlitbu ruženca našich známych, priateľov, rodiny, v zbore, skupiny ľudí, ktoré sa stretávali na modlitbách matiek, otcov. Slúžili sa za nás sväté omše. V tom čase som sa dozvedela o krásnej ružencovej záhrade vo Vyšnej Šebastovej. Keďže moja mama odoberá časopis „ Ruženec“ objavil sa tam v jednom čísle článok aj obrázok práve z tohto miesta. Po určitom čase ponúkol mojej mame kamarát Jožko B. púť práve na toto miesto. Mama nezaváhala a dala vyhlásiť zájazd. Aj napriek malému počtu ľudí som jej pomohla a objednala autobus. Keďže sa odchádzalo o 12:30 poprosila som, či ma uvoľnia z práce o hodinku skôr. Samozrejme, že to vyšlo. Tešila som sa ako malé dieťa, keď dostane hračku. Keď som prišla na to miesto a vystúpila som z autobusu, najprv som uvidela dav ľudí a krásnu sochu za kostolom, ktorej som sa nevedela vynadívať. Počas sv. omše som do prosieb zahrnula aj tú našu, aby ma Panna Mária požehnala darom materstva, za ktoré sme sa s manželom už 7 rokov modlili. Od začiatku, keď sme sa s manželom vzali, plánovali sme hneď deti (nakoľko to niektoré páry odkladajú). Pre chlapčeka sme mali vybrané meno Tadeáš ( keďže mi viackrát pomohol, pri ťažkých životných skúškach), aj samotné meno sa nám páčilo. Pre dievčatko sme meno nevedeli vybrať. Vtedy ma napadla jedna myšlienka, ktorú som na tom mieste odovzdala. Ak na sviatok „Ružencovej Panny Márie“ padne v kalendári dievčenské meno, tak také aj dáme. Keď som prišla z púte domov a pozrela som do kalendára, bolo tam napísané meno Eliška. Mmm…pomyslela som si, že by to bolo krásne meno pre dievčatko. Na Vianoce 2015 sme sa tešili z narodenia Ježiška, v tom čase vo mne rástol nový život. Koncom januára som si urobila tehotenský test, na ktorý ma nahovorila moja kolegyňa. Ešte som jej prízvukovala, že tých príznakov som mala niekoľkokrát, že si test nechcem robiť…( nechcela som zažiť opäť sklamanie). No ona naliehala, že som bledá a všetky príznaky naznačujú podľa nej tehotenstvo. Už večer som si pripravila test. Ráno bolo tým najkrajším momentom, keď som na teste uvidela dve silné čiarky. Vybehla som do spálne, kde ešte spal manžel. Budila som ho ako keby „na poplach“. On si vtedy myslel, že zaspal do práce, keď som ho tak budila. Keď som mu ukázala test, obaja sme sa rozplakali od radosti. Ešte v ten deň som bola u lekára a na základe testov neveril, že sa to podarilo prirodzenou cestou. Povedala som mu, že výsledky sú len papiere, ale Matka Božia nám pomohla, lebo sme prosili. Aj napriek vysokorizikovému tehotenstvu, 3 hospitalizáciám v nemocnici sa nám 7. septembra narodila Eliška. Pri krste dostala aj druhé meno Mária. Krstená bola na sviatok RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE. Každý deň ďakujeme Pánu Bohu a Matky Božej, že máme jeden druhého a najmä našu vytúženú dcérku Elišku. Chceme tým, povzbudiť manželské páry, aby verili a modlili sa, prosili pri adorácii, dostávali požehnania a vkladali modlitby na všetkých pútnických miestach a kostoloch. Vďační rodičia Lívia a Róbert.