Prvá kniha Samuelova − 1 Sam 1, 9-20

Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kňaz Heli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu. Anna sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a spomenieš si na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej mužského potomka, dám ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva sa jeho hlavy nedotkne.“
Takto sa už dlho modlila pred Pánom a Heli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo. A tak si Heli myslel, že je opitá. Preto jej povedal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si popila!“
Anna odvetila: „Nie, pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj, iba dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosiaľ.“
Heli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“
Ona odpovedala: „Kiež by tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach.“
Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým. Ráno vstali a poklonili sa Pánovi. Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Pán si na ňu spomenul. A keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila.

Prvá kniha Samuelova − 1 Sam 2, 1b-e. 4-5. 6-7. 8a-d

Refrén: Srdce mi plesá v mojom Bohu.
Srdce mi plesá v Pánovi, *
v mojom Bohu rastie moja sila.
Otvorím si ústa proti mojim nepriateľom, *
lebo sa radujem z tvojej pomoci. R.
Luk silákov sa zlomil, *
slabí sa opásali silou.
Tí, čo boli sýti, dávajú sa prenajímať za chlieb, *
no tí, čo hladovali, už nepoznajú núdzu.
Neplodná rodí mnoho ráz *
a tá, čo má veľa detí, vädne. R.
Pán dáva smrť i život, *
uvádza do ríše smrti a vyvádza naspäť.
Pán dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, *
ponižuje aj vyvyšuje. R.
Dvíha z prachu bedára *
a zo smetiska povyšuje chudobného.
Usádza ho medzi kniežatá *
a dáva mu trón slávy. R.

Evanjelium podľa Marka − Mk 1, 21b-28

Aleluja, aleluja, aleluja.
Prijmite Božie slovo, nie ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako slovo Božie.

V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.
A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“
Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“
A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.