Prvá kniha kráľov − 1 Kr 12, 26-32; 13, 33-34

Jeroboam si povedal v srdci: „Teraz sa kráľovstvo vráti k Dávidovmu domu. Ak bude tento ľud chodievať do Jeruzalema a v Pánovom dome prinášať obety, srdce tohoto ľudu sa obráti k svojmu pánovi, judskému kráľovi Roboamovi, mňa zabijú a vrátia sa k judskému kráľovi Roboamovi.“
Kráľ porozmýšľal, urobil dvoje zlatých teliec a povedal ľudu: „Nechodievajte už do Jeruzalema! Hľa, tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.“ Jedno postavil v Beteli a druhé dal do Danu. A bol z toho hriech, lebo ľud chodieval len za jedným až do Danu.
Potom narobil svätýň na výšinách a kňazov z obyčajného ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho. Zaviedol aj sviatok v ôsmom mesiaci, v pätnásty deň mesiaca, podobný sviatok, ako slávili v Judsku. A v Beteli vystúpil k oltáru a priniesol obetu teľcom, ktoré zhotovil. V Beteli ustanovil aj kňazov výšin, ktoré porobil.
Po tomto všetkom sa Jeroboam nevrátil zo svojej zlej cesty, ale znova ustanovoval kňazov výšin z obyčajného ľudu. Každého, kto chcel, posvätil a stal sa kňazom výšin. Týmto hrešil dom Jeroboama a bol zničený a vyhubený z povrchu zeme.

Kniha žalmov − Ž 106, 6-7a. 19-20. 21-22

Refrén: Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu.
Hrešili sme ako naši otcovia, †
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. *
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky. R.
Urobili si teľa na Horebe *
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
za podobu býka, ktorý trávu požiera. R.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné. R.

Evanjelium podľa Marka − Mk 8, 1-10

Aleluja, aleluja, aleluja.
Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“
Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“
Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“
Oni odpovedali: „Sedem.“
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.

Kniha proroka Izaiáša − Iz 66, 10-14c

Tešte sa s Jeruzalemom, jasajte v ňom všetci, čo ho milujete, radujte sa s ním všetci, čo ste nad ním trúchlili.
Sajte dosýta z pŕs jeho útechy a pite s rozkošou z pŕs jeho slávy. Lebo takto hovorí Pán: „Hľa, obrátim k nemu pokoj ako rieku, ako rozvodnený potok slávu národov.
Budete sať, v náručí vás budú nosiť a na kolenách láskať. Ako keď niekoho utešuje matka, tak vás ja poteším; v Jeruzaleme nájdete útechu.
Až to uvidíte, zaraduje sa vám srdce a vaše kosti oživnú ako svieža tráva. Pánova ruka sa ukáže na jeho služobníkoch.“

Kniha Judita − Jdt 13, 18b-e. 19

Refrén: Požehnaná si, Panna Mária, nad všetky ženy na svete.
Požehnaná si, dcéra, od Boha najvyššieho *
nad všetky ženy na svete.
A zvelebený je Pán, Boh náš, *
ktorý stvoril nebo i zem. R.
Preto nevymizne tvoja chvála zo sŕdc ľudí, †
ktorí si budú naveky pripomínať *
Pánovu silu. R.

Evanjelium podľa Jána − Jn 2, 1-11

Aleluja, aleluja, aleluja.
Blahoslavená si, Panna Mária, lebo si uverila, že sa splní, čo ti povedal Pán.

V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.
Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“
Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“
Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“
Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj.
Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli.
Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“
Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.