Prvá kniha Samuelova − 1 Sam 3, 1-10. 19-20
Mladý Samuel slúžil Pánovi pod dohľadom Heliho. Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a prorocké videnie nebolo časté.
V ktorýsi deň Heli ležal na svojom mieste. Zrak mu oslabol, už nevidel. Božie svetlo ešte nezhaslo a Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola Božia archa.
Tu Pán zavolal Samuela a on odpovedal: „Tu som.“ Pribehol k Helimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ On odvetil: „Nevolal som ťa. Choď spať!“ Odišiel teda a spal ďalej.
Pán znova zavolal Samuela. Samuel vstal, šiel k Helimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ On odpovedal: „Nevolal som ťa, syn môj. Choď spať!“ Samuel totiž ešte nepoznal Pána, ešte sa mu nezjavilo Pánovo slovo.
Pán zavolal Samuela znova, tretí raz. On vstal, šiel k Helimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ Vtedy Heli pochopil, že chlapca volá Pán, preto povedal Samuelovi: „Choď spať a ak ťa znova bude volať, povedz: ‚Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.’“ Samuel teda odišiel a spal na svojom mieste.
Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: „Samuel, Samuel!“ A Samuel povedal: „Hovor, tvoj sluha počúva.“
Samuel rástol a Pán bol s ním. Ani jedno jeho slovo nepadlo na zem a celý Izrael od Danu až po Bersabe zvedel, že Samuel bol ustanovený za Pánovho proroka.
Kniha žalmov − Ž 40, 2+5. 7-8a. 8b-9. 10
Refrén: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
Čakal som, čakal na Pána *
a on sa ku mne sklonil.
Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru *
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. R.
Obety a dary si nepraješ, *
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, *
preto som povedal: „Hľa, prichádzam. R.
Vo zvitku knihy je napísané o mne, *
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, *
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“ R.
Ohlasujem tvoju spravodlivosť *
vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, *
Pane, ty to vieš. R.
Evanjelium podľa Marka − Mk 1, 29-39
Aleluja, aleluja, aleluja.
Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“
On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.