21. február 2012 – Utorok 7. týždňa v Cezročnom období

Jakubov list − Jak 4, 1-10

Bratia moji, odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?
Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti.
Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.
Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: „Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva“? Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“
Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.

Kniha žalmov − Ž 55, 7-8. 9-10a. 10b-11. 23

Refrén: Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
Hovorím si: „Ktože mi dá holubičie krídla, *
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav *
a pobudnúť v samote?“ R.
Vyčkávam, kto by ma zachránil †
pred búrkou a víchricou. *
Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; R.
bo v meste vidím násilie a hádky. *
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola. R.
Zlož svoju starosť na Pána †
a on ťa zachová; *
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. R.

Evanjelium podľa Marka − Mk 9, 30-37

Aleluja, aleluja, aleluja.
Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“