24. február 2012 – Piatok po popolcovej strede

Kniha proroka Izaiáša − Iz 58, 1-9b

Toto hovorí Pán, Boh: „Krič mocne, neutíchaj! Rozozvuč svoj hlas ako poľnica a oznám môjmu ľudu jeho zločiny a Jakubovmu domu jeho hriechy.
Áno, deň čo deň ma hľadajú, chcú poznať moje cesty ako ľud, čo koná spravodlivo a práva svojho Boha sa nespúšťa.
Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti. ‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš, ponižujeme sa, a ty si nevšímaš?‘ A hľa, v deň vášho pôstu obchodujete a utláčate všetkých svojich robotníkov!
Postíte sa, no pritom sa škriepite a hádate a bijete päsťou zločinne.
Nepostite sa už ako dnes, a váš hlas bude počuť na výsostiach. Azda som si takýto pôst vyvolil, deň, v ktorý sa človek uponižuje? Vykrúcať si hlavu ako sítie, vrecovinou a popolom si ustieľať?
Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu? A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy? Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu? Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a Pánova sláva za tebou. Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som.’“

Kniha žalmov − Ž 51, 3-4. 5-6a. 18-19

Refrén: Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo *
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu *
a očisť ma od hriechu. R.
Vedomý som si svojej neprávosti *
a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil *
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé. R.
Veď ty nemáš záľubu v obete, *
ani žertvu neprijmeš odo mňa.
Obetou Bohu milou je duch skrúšený; *
Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. R.

Evanjelium podľa Matúša − Mt 9, 14-15

Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
Milujte dobro a nie zlo; budete žiť a Pán bude s vami.

K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“
Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“