Druhá kniha Samuelova − 2 Sam 15, 13-14. 30; 16, 5-13a

K Dávidovi prišiel posol so správou: „Všetci Izraeliti sa celým srdcom pridali k Absolónovi.“
Dávid povedal svojim sluhom, čo boli s ním v Jeruzaleme:„Poďte, utekajme; neostáva nám nič iné iba ujsť pred Absolónom. Poponáhľajte sa, nech nás neprekvapí a neprepadne, nech nás neuvrhne do nešťastia a mesto nevyhubí ostrím meča.“
Dávid potom vystupoval na Olivovú horu a plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý; aj všetok ľud, čo bol s ním, mal zahalenú hlavu, kráčal nahor a plakal.
Keď kráľ Dávid došiel až k Bahurim, práve stadiaľ vychádzal muž zo Saulovho príbuzenstva, Gérov syn menom Semei. Išiel opodiaľ, preklínal a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, kým všetok ľud a všetci udatní muži kráčali po pravej i ľavej strane kráľa.
A Semei takto preklínal kráľa: „Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. Pán na teba uvalil všetku krv Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo a Pán dal kráľovstvo do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný človek.“
Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: „Prečo tento zdochnutý pes preklína môjho pána a kráľa? Idem a zrazím mu hlavu.“ Ale kráľ povedal: „Čo môžem ja alebo vy, synovia Sarvie? Ak preklína a ak mu Pán rozkázal preklínať Dávida, kto sa opováži povedať: ‚Prečo to robíš?’“ A kráľ povedal Abisaimu a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život. O koľko viac môže toto robiť tento Benjamínec. Nechajte ho, nech zlorečí, ako mu prikázal Pán. Možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“
A Dávid i jeho sluhovia pokračovali v ceste.

Kniha žalmov − Ž 3, 2-3. 4-5. 6-7

Refrén: Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj.
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! *
Mnohí povstávajú proti mne.
Mnohí o mne hovoria: *
„Boh mu nepomáha.“ R.
Ale ty, Pane, si môj ochranca, *
moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
Hlasne som volal k Pánovi *
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. R.
A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, *
prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. *
Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. R.

Evanjelium podľa Marka − Mk 5, 1-20

Aleluja, aleluja, aleluja.
Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.

Ježiš a jeho učeníci prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.
Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!“ A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“ A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.
Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“ On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda okolo dvetisíc kusov sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila.
Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja.
Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.