4. marec 2012 – 2. pôstna nedeľa

Kniha Genezis − Gn 22, 1-2. 9a. 10-13. 15-18

Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“
On odpovedal: „Tu som.“
Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“
Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár a poukladal naň drevo. Potom vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna.
Ale vtom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“
On odpovedal: „Tu som.“
Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“
Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu.
Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám taký je výrok Pána : Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“

Kniha žalmov − Ž 116, 10+15. 16-17. 18-19

Refrén: Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich.
Dôveroval som, aj keď som povedal: *
„Som veľmi pokorený.“
V Pánových očiach má veľkú cenu *
smrť jeho svätých. R.
Pane, som tvoj sluha, *
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal: †
obetu chvály ti prinesiem *
a budem vzývať meno Pánovo. R.
Splním svoje sľuby Pánovi *
pred všetkým jeho ľudom
v nádvoriach domu Pánovho, *
uprostred teba, Jeruzalem. R.

List Rimanom − Rim 8, 31b-34

Bratia, ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?
Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás?

Evanjelium podľa Marka − Mk 9, 2-10

Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
V žiarivom oblaku bolo počuť Otcov hlas: Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho!

„Toto je môj milovaný Syn“

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.