Biblia – Sväté písmo

kazateľ1
  • 1Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
  • 2Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.
  • 3Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?
  • 4Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.
  • 5A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza.
  • 6Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor.
  • 7Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.
  • 8Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním.
  • 9Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.
  • 10Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami.
  • 11Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom.
  • 12Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme
  • 13a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Boh synom človeka, aby sa ním trápili.
  • 14Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre.
  • 15To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať.
  • 16Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,
  • 17preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;
  • 18lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.