kniha jób11
- 1Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
- 2Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravedlivý.
- 3Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil,
- 4a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach.
- 5Ale oj, aby prehovoril Boh a aby otvoril proti tebe svoje rty!
- 6Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Boh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.
- 7Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?
- 8Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?
- 9Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. -
- 10Jestli ta prejde Boh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?
- 11Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by?
- 12A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! .
- 13Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu,
- 14- jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť -
- 15áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť;
- 16lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly,
- 17a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno.
- 18A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne
- 19a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár.
- 20Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.