kniha jób9
- 1Zase odpovedal Job a riekol:
- 2Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?
- 3Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.
- 4Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!
- 5On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;
- 6ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;
- 7ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;
- 8ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;
- 9ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;
- 10ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.
- 11Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.
- 12Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?
- 13Boh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.
- 14A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!
- 15Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.
- 16Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,
- 17on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.
- 18Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.
- 19Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?
- 20Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.
- 21Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.
- 22Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.
- 23Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.
- 24Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?
- 25A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.
- 26Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.
- 27Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;
- 28obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.
- 29Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!
- 30Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,
- 31i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.
- 32Pretože Boh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.
- 33Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.
- 34Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,
- 35vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.