kniha jób34
  • 1A ešte odpovedal Elíhu a riekol:
  • 2Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!
  • 3Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
  • 4Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.
  • 5Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Boh odmietnul môj súd.
  • 6Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!
  • 7Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?
  • 8Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?
  • 9Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.
  • 10Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!
  • 11Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.
  • 12Áno, je istá pravda, že silný Boh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.
  • 13Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?
  • 14Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;
  • 15razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.
  • 16Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!
  • 17Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?
  • 18Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?
  • 19Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.
  • 20Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.
  • 21Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
  • 22Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.
  • 23Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.
  • 24Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.
  • 25Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.
  • 26Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,
  • 27preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám
  • 28pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.
  • 29No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,
  • 30aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.
  • 31Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.
  • 32Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.
  • 33Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!
  • 34Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:
  • 35Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.
  • 36Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!
  • 37Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.