kniha jób36
- 1A ešte pokračoval Elíhu a riekol:
- 2Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.
- 3Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.
- 4Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.
- 5Hľa, silný Boh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.
- 6Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.
- 7Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.
- 8A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,
- 9vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.
- 10A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.
- 11Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.
- 12Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.
- 13Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.
- 14Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.
- 15Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.
- 16A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.
- 17Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.
- 18Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.
- 19Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?
- 20Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta.
- 21Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.
- 22Hľa, silný Boh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?
- 23Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?
- 24Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.
- 25Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.
- 26Hľa, silný Boh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.
- 27Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly,
- 28ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.
- 29Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?
- 30Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.
- 31Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.
- 32Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.
- 33Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!