kniha jób37
- 1Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta.
- 2Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!
- 3Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme.
- 4Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas.
- 5Silný Boh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.
- 6Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.
- 7Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom.
- 8A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch.
- 9Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.
- 10Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.
- 11Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla,
- 12ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme,
- 13buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.
- 14Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha!
- 15Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Boh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku?
- 16Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti?
- 17Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia?
- 18Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.
- 19Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu.
- 20Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený?
- 21A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich.
- 22Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva.
- 23Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.
- 24Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.