kniha nehemiášova5
- 1A povstal veliký krik ľudu a ich žien proti ich bratom Židom.
- 2Pretože boli niektorí takí, ktorí hovorili: Je nás mnoho, našich synov a našich dcér; zadovážime si za nich zbožia a budeme jesť a tak budeme žiť!
- 3A boli iní, ktorí hovorili: Pozastavujeme svoje polia a svoje vinice a svoje domy a zadovážime si zbožia v tomto hlade.
- 4A zase niektorí iní hovorili: Požičali sme si peniaze na daň kráľovu zastaviac svoje polia a svoje vinice,
- 5kým predsa je naše telo jako telo našich bratov; jakí sú ich synovia, takí sú aj naši synovia, a hľa, my depceme svojich synov a svoje dcéry predávajúc ich za otrokov, a už aj sú niektoré z našich dcér zdeptané za otrokyne, a nemôžeme si pomôcť, a naše polia a naše vinice majú iní. -
- 6Preto som sa veľmi rozhneval, keď som počul ich krik a tie slová.
- 7A rozmýšľal som o tom vo svojom srdci a dohováral som popredným a pohlavárom správy a povedal som im: Vy úžerou utiskujete každý svojho brata! A svolal som proti nim veľké shromaždenie.
- 8A riekol som im: My kupujeme svojich bratov Židov, ktorí boli predaní pohanom, podľa svojej možnosti. A čo azda aj vy budete predávať svojich bratov, aby sa potom nám predávali? A mlčali ani nenašli slova.
- 9A ďalej som povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú robíte. Či nemáte radšej chodiť v bázni našeho Boha ako v potupe pohanov, našich nepriateľov?
- 10A veď i ja, moji bratia a moji služobníci im požičiavame peniaze i zbožie. Nože zanechajme tú úžeru!
- 11Navráťte im, prosím, ešte dnes ich polia, ich vinice, ich olivové sady a ich domy a celý úrok peňazí a zbožia, vína a oleja, čo od nich úžerou beriete.
- 12A odpovedali: Navrátime a nebudeme pohľadávať od nich. Urobíme tak, ako hovoríš. Vtedy som svolal kňazov a zaviazal som ich prísahou, aby urobili tak.
- 13Vytriasol som i svoje ňádra a povedal som: Tak nech vytrasie Boh každého muža, ktorý by nedodržal toho slova, z jeho domu a z výťažku jeho práce, a nech je taký vytrasený a prázdny! Na to rieklo celé shromaždenie: Ameň! A chválili Hospodina. A tedy ľud urobil tak.
- 14Ani odo dňa, ktorého mi prikázali, aby som bol ich vojvodom v zemi Júdovej, od dvadsiateho roku až do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, dvanásť rokov, nejedol som vojvodského chleba ani ja ani moji bratia.
- 15A drievni vojvodovia, ktorí boli predo mnou, uvaľovali ťarchu na ľud berúc od nich na chlieb a na víno, keď už boli vybrali v peňazoch štyridsať šeklov. Ba ešte aj ich sluhovia panovali nad ľudom, ale ja som tak nerobil, pretože som sa bál Boha.
- 16Ale aj pri práci toho múru som spolu opravoval, a nekúpili sme poľa, a všetci moji služobníci boli tam shromaždení ku práci.
- 17A k tomu Židia a pohlavári správy, sto päťdesiat mužov, ako aj tí, ktorí prichádzali k nám z národov, ktoré boly vôkol nás, jedávali pri mojom stole.
- 18A tak to, čo bolo pripravené na jeden deň, bolo: jeden vôl, šesť vybraných oviec a vtáci mi boli pripravovaní, a jeden deň v desiatich dňoch dávalo sa všelijakého vína hojne. A pri tom pri všetkom nežiadal som vojvodského chleba, lebo to bola ťažká služba, ktorá doliehala na ten ľud.
- 19Pamätaj mi, môj Bože, na dobré čo do všetkého toho, čo som robil tomuto ľudu!