kniha proroka jeremiáša9
- 1Oj, aby moja hlava bola vodou a moje oko prameňom sĺz, aby som oplakával vodne i vnoci pobitých dcéry svojho ľudu!
- 2Oj, aby som mal na púšti príchylok pocestných na noc, aby som opustil svoj ľud a odišiel od nich! Lebo všetci sú cudzoložníkmi, sberbou spreneverilcov.
- 3Naťahujú svoj jazyk sťa svoje lučište ku lži. Ale nie za pravdu sú oni mocní v zemi, lebo idú zo zlého do zlého a mňa neznajú, hovorí Hospodin.
- 4Chráňte sa každý svojho blížneho a nedôverujte niktorému bratovi, lebo každý brat klame šeredne, a každý blížny chodí jako pomluvač.
- 5Každý klame svojho blížneho, a nehovoria pravdy. Učia svoj jazyk hovoriť lož; robia neprave až ustávajú.
- 6Tvoje bývanie je prostred ľstivého ľudu; pre lesť ma nechcú poznať, hovorí Hospodin.
- 7Preto takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, prepálim ich ako zlatník kov a sprobujem ich. Lebo jako ináč by som mal učiniť pre dcéru svojho ľudu?
- 8Ich jazyk je vražedlnou strelou; hovorí lesť; svojimi ústami hovorí o pokoji so svojím blížnym a vo svojom vnútri kladie svoj úklad.
- 9Či azda pre také veci ich nemám navštíviť? hovorí Hospodin. Či na takom národe, jako je tento, nemá sa pomstiť moja duša?
- 10Nad vrchami pozdvihnem plač a nárek a nad pasienkami stepi trúchlospev, lebo budú spálené, takže nebude nikoho, kto by išiel cez ne, ani tam nepočujú ľudia hlasu dobytka; od vtáctva nebies až do hoväda, všetko sa odstehuje, odíde.
- 11A obrátim Jeruzalem na hromady rumov, na príbytok šakalov, a mestá Júdove obrátim na pustinu, takže v nich nebude obyvateľa.
- 12Kto je tým múdrym mužom, aby tomu rozumel, a ktorému hovorily ústa Hospodinove, aby to oznámil? Prečo zahynula táto zem, prečo je vypálená jako púšť, takže neni toho, kto by išiel cez ňu?
- 13A Hospodin riekol: Pretože opustili môj zákon, ktorý som im bol predložil, a nepočúvali na môj hlas ani nechodili v ňom, v mojom zákone,
- 14ale chodili za umienenosťou svojho srdca a za Bálmi, čomu ich naučili ich otcovia,
- 15Preto takto hovorí Hospodin Zástupov, Boh Izraelov: Hľa, nakŕmim ich, tento ľud, palinou a napojím ich jedovatou vodou.
- 16A rozptýlim ich medzi národy, ktorých neznali ani oni ani ich otcovia, a pošlem za nimi meč, aby ich žral dokiaľ ich nevyhladím.
- 17Takto hovorí Hospodin Zástupov: Pozorujte a zavolajte nariekačky, a nech prijdú, a pošlite po múdre ženy, aby prišly.
- 18A nech sa poponáhľajú a pozdvihnú nad nami nárek, aby tiekly slzy z našich očí, a z našich rias aby sa lialy vody,
- 19pretože počuť hlas náreku so Siona: Oj, ako sme spustošení! Hanbíme sa veľmi, lebo sme opustili zem, lebo povrhli naše príbytky!
- 20Lebo nože počujte, ženy, slovo Hospodinovo, a vaše ucho nech prijme slovo jeho úst, a učte svoje dcéry náreku a každá svoju družku trúchlospevu.
- 21Lebo smrť vyšla hore a vošla našimi oknami; vošla do našich palácov, aby vyplienila dieťa z ulice, mládencov s námestí.
- 22Hovor: Takto hovorí Hospodin: A padne mŕtve telo človeka jako hnojivo na poli a jako snop za žencom, a nebude toho, kto by sobral.
- 23Takto hovorí Hospodin: Nech sa nechváli múdry svojou múdrosťou, ani nech sa nechváli udatný muž silný svojou silou, nech sa nechváli bohatý svojím bohatstvom!
- 24Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravedlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu, hovorí Hospodin.
- 25Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že navštívim každého obrezaného v jeho neobrezanosti,
- 26Egypt i Júdu, Edoma i synov Ammonových. Moába i všetkých obrezaných po strane, ktorí bývajú na púšti. Lebo všetky národy sú neobrezané, a celý dom Izraelov sú neobrezaného srdca.