list hebrejom10
- 1Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.
- 2Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?
- 3Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.
- 4Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.
- 5Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.
- 6V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.
- 7Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.
- 8Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,
- 9potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;
- 10v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.
- 11A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.
- 12Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.
- 13A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.
- 14Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.
- 15A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:
- 16Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle
- 17a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.
- 18A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.
- 19Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -
- 20ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -
- 21a veľkého kňaza nad domom Božím,
- 22pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia
- 23a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.
- 24A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom
- 25neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.
- 26Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,
- 27ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.
- 28Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,
- 29a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!
- 30Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.
- 31Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.
- 32Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,
- 33keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.
- 34Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.
- 35Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.
- 36Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.
- 37Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.
- 38A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.
- 39Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.