list hebrejom3
  • 1Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na apoštola a veľkňaza nášho vyznania, na Krista Ježiša,
  • 2ktorý bol verný tomu, ktorý ho tým učinil, ako aj Mojžiš, v celom jeho dome.
  • 3Lebo on je uznaný za hodného natoľko väčšej slávy nad Mojžiša, nakoľko väčšiu česť ako dom má ten, kto ho vystavil a zariadil.
  • 4Lebo každý dom býva vystavený od niekoho, a ten, kto všetko vystavil a zariadil, je Boh.
  • 5A Mojžiš pravda bol verný v celom jeho dome, jako služobník, na svedoctvo toho, čo malo byť hovorené:
  • 6ale Kristus ako Syn nad jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje až do konca pevnú dodržíme.
  • 7Preto, jako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas,
  • 8nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení, v deň pokúšania na púšti,
  • 9kde ma pokúšali vaši otcovia, zkúsili ma a videli moje skutky štyridsať rokov;
  • 10preto som zanevrel na to pokolenie a riekol som: Vždycky blúdia srdcom. A oni nepoznali mojich ciest,
  • 11takže som prisahal vo svojom hneve: Nevojdú do môjho odpočinku!
  • 12Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha.
  • 13Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu;
  • 14lebo sme sa stali účastníkmi Krista, akže počiatok podstaty dodržíme pevný až do konca.
  • 15Teda keď je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení Boha!
  • 16Lebo niektorí počuli a rozhorčili. Ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša.
  • 17A na ktorýchže zanevrúc hneval sa štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí hrešili, a ktorých telá popadaly na púšti?
  • 18A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali?
  • 19A vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.