Žalmy10
- 1Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
- 2V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú!
- 3Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina.
- 4Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha.
- 5Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov.
- 6Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého.
- 7Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť.
- 8Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného.
- 9Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete.
- 10Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych.
- 11Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Boh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť.
- 12Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených!
- 13Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!?
- 14Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom.
- 15Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš.
- 16Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme.
- 17Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho,
- 18aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.