Žalmy144
- 1Dávidov. Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,
- 2moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.
- 3Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
- 4Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
- 5Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.
- 6Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
- 7Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov,
- 8ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži.
- 9Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy,
- 10tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča.
- 11Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži,
- 12aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu;
- 13aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.
- 14Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.
- 15Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!