Liturgické čítanie – 20. apríl 2013 – Sobota po 3. veľkonočnej nedeli

Skutky apoštolov − Sk 9, 31-42

Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.
Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal. A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi.
V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“
Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.
Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána.

Kniha žalmov − Ž 116, 12-13. 14-15. 16-17

Refrén: Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? alebo Aleluja.
Čím sa odvďačím Pánovi *
za všetko, čo mi dal?
Vezmem kalich spásy *
a budem vzývať meno Pánovo.    R.
Pánovi splním svoje sľuby *
pred všetkým jeho ľudom.
V Pánových očiach má veľkú cenu *
smrť jeho svätých.    R.
Pane, som tvoj sluha, *
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal: †
obetu chvály ti prinesiem *
a budem vzývať meno Pánovo.    R.

Evanjelium podľa Jána − Jn 6, 54a. 60-69

Aleluja, aleluja, aleluja.
Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová večného života.

Ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života

Ježiš povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.“ Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“
Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“
Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“
Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.
Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“
Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“