Kniha Exodus − Ex 12, 37-42

Izraeliti sa pohli z Ramesesa do Sukotu; okolo šesťstotisíc pešo idúcich mužov, okrem detí. A s nimi šlo nespočetné množstvo iného ľudu a obrovské stáda oviec a dobytka.
Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, napiekli nekvasené podpopolné chleby; cesto nemohlo vykysnúť, lebo ich z Egypta hnali a nedovolili im ani na chvíľku sa zdržať a pripraviť si jedlo na cestu.
Synovia Izraela bývali v Egypte štyristotridsať rokov. Po štyristotridsiatich rokoch práve v ten deň vyšli Pánove voje z egyptskej krajiny. Bola to noc bdenia, zasvätená Pánovi, keď ich vyviedol z Egypta. Túto noc majú sláviť na Pánovu počesť všetci Izraeliti z pokolenia na pokolenie.

Kniha žalmov − Ž 136, 1. 23. 24. 10. 11. 12. 13. 14. 15

Refrén: Lebo jeho milosrdenstvo je večné. alebo Aleluja.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *    R.
On pamätal na nás v našom ponížení, *    R.
A oslobodil nás od našich nepriateľov, *    R.
On pobil egyptských prvorodencov, *    R.
On vyviedol Izraela spomedzi nich, *    R.
mocnou rukou a vystretým ramenom, *    R.
On rozdelil Červené more na dve časti, *    R.
A Izraela previedol jeho stredom, *    R.
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, *    R.

Evanjelium podľa Matúša − Mt 12, 14-21

Aleluja, aleluja, aleluja.
V Kristovi Boh zmieril svet so sebou. A nám odovzdal slovo zmierenia.

Pohrozil im, aby ho neprezradili; tak sa splnilo, čo povedal prorok

Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť.
Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.
Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“