Kniha proroka Izaiáša − Iz 49, 1-6

Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy v diaľavách; Pán ma z matkinho lona povolal, už v živote mojej matky myslel na moje meno, ústa mi urobil sťa ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky. Utvoril ma ako zaostrený šíp, do svojho tulca ma uložil. A povedal mi: „Ty si môj služobník, Izrael, na tebe ukážem svoju slávu.“
Ja som povedal: „Nadarmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svoju silu. Ale moje právo je isté u Pána a moja odmena u môjho Boha.“
A teraz hovorí Pán, ten, čo si ma utváral za služobníka už v matkinom lone, aby som priviedol k nemu Jakuba a Izraela okolo neho zhromaždil; tak som bol poctený v očiach Pána a môj Boh sa mi stal silou.
Povedal: „To je málo, že si môj služobník, aby si obnovil Jakubove kmene a naspäť priviedol zvyšok Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až do končín zeme.“

Kniha žalmov − Ž 139, 1-3. 13-14. 15

Refrén: Chválim ťa, Pane, že som vznikol tak zázračne.
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; *
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: †
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. *
A všetky moje cesty sú ti známe.    R.
Veď ty si stvoril moje útroby, *
utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; †
všetky tvoje diela sú hodny obdivu *
a ja to veľmi dobre viem.    R.
Moje údy neboli utajené pred tebou, †
keď som vznikal v skrytosti, *
utkávaný v hlbinách zeme.    R.

Skutky apoštolov − Sk 13, 22-26

Pavol povedal: „Boh povolal otcom za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: ‚Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.‘ Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. Keď Ján končil svoj beh, hovoril: „Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.‘
Bratia, synovia Abrahámovho rodu a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy.“

Evanjelium podľa Lukáša − Lk 1, 57-66. 80

Aleluja, aleluja, aleluja.
Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána a pripravíš mu cestu.

Ján sa bude volať

Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.