Kniha Tobiáš   −   Tob 1, 3; 2, 1b-8

Ja, Tobi, kráčal som po cestách pravdy a v spravodlivosti po všetky dni svojho života a dal som veľa almužien svojim bratom a svojmu rodu, ktorí odišli so mnou do zajatia do Ninive v asýrskej krajine.
Na Letnice, v náš sviatočný deň, to je sviatok siedmich týždňov, pripravili mi skvelú hostinu. Sadol som si k stolu, prestreli ho a bolo na ňom veľa lahodných jedál. Vtedy som povedal svojmu synovi Tobiášovi: „Choď a ak nájdeš chudobného z našich bratov zajatých v Ninive, ktorí sa celým svojím srdcom vinú k Pánovi, priveď ho a bude stolovať so mnou. Budem čakať, syn môj, kým sa nevrátiš.“
A Tobiáš išiel hľadať niektorého z našich chudobných bratov. Keď sa vrátil, povedal mi: „Otče!“ Ja som mu odvetil: „Tu som, syn môj.“ On vravel: „Jeden z nášho národa leží na námestí zabitý; len teraz ho museli uškrtiť povrazom.“ Vyskočil som, nechal som jedlo, ani ochutnať som ho nestihol, a mŕtveho som odniesol z námestia a ukryl do jedného domu, kým nezapadne slnko, aby som ho mohol pochovať. Keď som sa vrátil, umyl som sa, v žalosti som jedol svoj chlieb a spomínal som si na slová proroka Amosa, ktoré povedal v Beteli: „Všetky vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky vaše piesne na nárek.“
Plakal som a keď slnko zapadlo, šiel som vykopať jamu a mŕtveho som pochoval. Moji príbuzní ma vysmiali a hovorili: „Tento človek sa ešte nebojí. Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli zabiť; sotva im unikol a znova pochováva mŕtvych.“

Kniha žalmov   −   Ž 112, 1-2. 3-4. 5-6

Refrén: Blažený muž, ktorý sa bojí Pána. alebo Aleluja.
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána *
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
Jeho potomstvo bude mocné na zemi; *
pokolenie spravodlivých bude požehnané.    R.
V jeho dome bude úspech a bohatstvo, *
jeho spravodlivosť ostane naveky.
Spravodlivým žiari svetlo v temnotách, *
milosrdný, milostivý a spravodlivý.    R.
v obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha, *
čo svoj majetok čestne spravuje;
nikdy nezakolíše. *
vo večnej pamäti bude spravodlivý.    R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 12, 1-12

Aleluja, aleluja, aleluja.
Ježišu Kriste, ty si verný svedok, prvorodený z mŕtvych; ty nás miluješ a svojou krvou si nás oslobodil od hriechov.

Chytili jeho milovaného syna, zabili ho a vyhodili z vinice

Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a starším v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali.
Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘
Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“
A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.