Kniha Tobiáš   −   Tob 2, 9-14

Keď som ja, Tobi, v noci na Letnice pochoval mŕtveho, umyl som sa, prišiel som domov a zaspal som na dvore pod stenou. Tvár som si nezakryl, lebo bolo teplo. Nevedel som, že na stene nado mnou sú vrabce. Do očí mi padol ich teplý trus a vyvolal beľmo. Chodil som po lekároch, aby ma vyliečili. Ale čím viac ma natierali liekmi, tým viac sa mi oči zaťahovali škvrnami, až som celkom oslepol.
Štyri roky som bol slepý a všetci moji bratia nado mnou žalostili. Dva roky ma živil Achikar, kým neodišiel do Elymaidy.
V tom čase moja žena Anna za mzdu vykonávala ženské práce; spracúvala vlnu a dodávala ju zákazníkom a oni jej platili. Siedmeho dňa v mesiaci Dystri dotkala látku a odovzdala ju zákazníkom. Oni jej vyplatili celú mzdu a dali jej za látku aj kozliatko. Keď kozľa prišlo ku mne, začalo bľačať; ja som si ju zavolal a povedal som jej: „Odkiaľ je to kozľa? Aby nebolo ukradnuté! Vráť ho jeho majiteľovi; veď my nesmieme jesť nič ukradnuté.“ Ona mi povedala: „Dostala som ho ako dar mimo zárobku.“ Ale ja som jej neveril a povedal som jej, aby ho vrátila majiteľom. A hanbil som sa za to pred ňou. Ona mi povedala: „A kde sú tvoje almužny? Kde sú tvoje dobré skutky? Všetci vidia, čo z toho máš!“

Kniha žalmov   −   Ž 112, 1-2. 7-8. 9

Refrén: Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v Pána. alebo Aleluja.
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána *
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
Jeho potomstvo bude mocné na zemi; *
pokolenie spravodlivých bude požehnané.    R.
Nebude sa báť zlej zvesti. *
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,
bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, *
kým nepokorí svojich nepriateľov.    R.
Rozdeľuje a dáva chudobným; †
jeho dobročinnosť potrvá naveky *
a jeho moc a sláva budú stále rásť.    R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 12, 13-17

Aleluja, aleluja, aleluja.
Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.

Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu

K Ježišovi poslali niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“
Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“
Oni mu odpovedali: „Cisárov.“
A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.